Vianočný darček

Chodenie po obchodoch a nakupovanie darčekov, nie je môj obľúbený šport. Keďže som s priateľkou začal chodiť pred pár týždňami, tak som sa obetoval a prijal som jej ponuku, aby som jej robil doprovod. Hľadala niečo pre svojich najbližších a mala na to svoj vkus. Okrem iných vecí sa jej zapáčila aj hodvábna nočná
košieľka, ktorú keď držala v rukách, očká jej svietili ako dve žiarovôčky na stromčeku. Prikladala si ju na seba a skúmala, či by jej bola dobrá. Videl som na nej, že sa jej páči a že po nej túži. Neváhal som a košieľku som jej kúpil, hoci medzi nami ešte nič nebolo, okrem prechádzok po nábreží
Dunaja a vášnivého bozkávania vo vchode ich bytovky, prípadne na prechádzkach v neďalekom lesíku. Očká jej ešte viac zažiarili a uštedrila mi priamo v obchode sladučký božtek, so slovíčkami „ďakujem drahý môj“. Snažil som sa ju obchádzať ako bohyňu, ktorá ma očarila nielen svojou krásnou postavou, ale aj inteligenciou, dobrým srdiečkom, anjelským správaním a svojou energickosťou.

O tej energickosti som sa presvedčil ešte začiatkom semestra, keď opretá
o lavicu sa rozprávala so spolužiačkou a jej vypučený zadoček si priam pýtal „pohladkanie“. Vtedy sme ešte spolu nechodili. Nahovoril som kamoša, že ja ju buchnem po zadku z jeho strany a on nenápadne akože odtiahne ruku. Nebolo ho treba dva krát prehovárať, taktiež bol za každú
sprostosť, ako ja. A tak som po tom krásnom zadočku švihol prstami z jeho strany. To čo sa udialo, som ešte v živote nezažil, hoci takýchto buchnutí po zadku som urobil iným babám v minulosti desiatky.
Všimla si kamošovu odťahujúcu ruku a z otočky mu vylepila vzduchom chladenú takú facku, že jej dlaň mal otlačenú na líci ešte asi hodinu a ten plesknúci zvuk sa šíril učebňou ako ozvena. Kamoš zalapal po dychu, pozrel vystrašene na mňa a vtedy pochopila, že som to bol ja. Chcela sa vrhnúť na mňa, ale som jej už stihol chytiť ruky za zápästia, takže som ju našťastie stihol odzbrojiť. Pochopila že to bol žart a tak nebola až tak moc nahnevané, lebo všetci čo to videli sa smiali na tom, ako to schytal kamoš. U kamoša som si to neskôr vyžehlil kofolou. Držaním za ruky do mňa niečo vtedy od nej vtieklo, lebo od tej chvíle som bol ako vymenený. To že sa mi páčila od prvého ročníka, sa len znásobilo a vo mne sa prebudila túžba mať túto krásnu dievčinu. Vyžarovala zo seba niečo, čo ma doslova pobláznilo. Ako spolužiaci na výške sme sa poznali už 2,5 roka, ale cestu k sebe sme našli až toť
niekoľko týždňov pred Vianocami. Pomohlo tomu aj vylepené zaucho nevinnému
človeku. Odvtedy sme spolu viac komunikovali, sedávali na prednáškach vedľa seba, až sa to prelialo do spoločného randenia.

Trpezlivo som s ňou vyberal darčeky pre vyvolených a tešil sa na to,
kedy prechádzka po obchodoch sa zmení na prechádzku vonku. Tajne som sníval, že raz budem tú nočnú košieľku z nej nenásytne stŕhať. Po príchode k nim domov som sa snažil rozprávať s jej rodičmi a ona zatiaľ nenápadne darčeky ukryla. Čas pokročil a ja som sa potreboval dostať domov. Išla ma odprevadiť na električku. Chcel som byť ešte chvíľku s ňou sám a tak sme išli na malú prechádzku do neznáma. Nemal som nič v pláne, len byť ešte chvíľu s mojou milovanou, držať ju ešte za ruku, okolo pása, sem tam jej dať pusu, povedať pár nežných slov a prežívať to čaro Vianoc s osobou, do ktorej som bol strašne zaľúbený. Ľúto mi bolo toho, že musíme takýto krásny sviatok prežívať ešte oddelene. Ani sme sa nenazdali, zrazu sme boli na mieste, kde svetlo sídliska nedosiahlo a nás už obklopila tma, že sme ledva na seba videli. Ani žiadne stopy v snehu, okrem našich nebolo vidno. Zahaľovala nás tma a ticho.
Zastali sme, pozreli sme na seba. Objal som ju okolo pása a pomaly som sa
ústami prikrádal k jej perám. Spojenie našich pier a súboj jazýčkov trval hodnú chvíľu, že sme ledva lapali po dychu. Keď sme sa trochu predýchali,
moje ruky z pása sa presunuli na jej plecia a pomaly sa po kožuchu spúšťali popri gombíkoch smerom dole. Pomaly, lebo srdce mi bilo ako zvon a v strachu som očakával podobnú facku, ktorá by mi ale stála za to,
že som sa dotkol prvý krát, hoci cez kožuch jej nádherných pŕs. Na moje veľké
prekvapenie strašne milým a rozkošne anjelským hláskom zašepkala. „Ale ti to trvalo. Počkaj, hádam mi nechceš hladkať kožuch“ a začala si ho s nežným
úsmevom na perách rozopínať. Úplne som stratil reč. Nestihol som jej ani pomôcť
s rozopínaním gombíkov. Moje ruky rýchlo vbehli pod kožuštek a cez tenký pulóver, hoci pod ním bola ešte košieľka, tielko a tenká podprsenka,
som zacítil nádherné pahorky na jej tele. „Počkaj ešte“, zašepkala. Povolila si gombík aj na sukni a vyhrnula si všetko, čo mala na sebe. Nestačil som povedať, že to nemusí robiť, že mne stačí sa jej aj takto dotýkať. Ani som nestihol otvoriť ústa, keď som zrazu zazrel tú nádheru čo ju robila dokonalou, zrelou a krásnou ženou. Nezmohol som sa na
žiadne slovo. Jej nádherné prsia žiarili viac ako mesiac nad našimi hlavami. Ústa otvorené z krásneho prekvapenia mi musela zavrieť ona. Proste nádhera a ja som sa nevedel vynadívať. Pri pomyslení že také niečo krásne bude teraz v tomto momente patriť mne, bolo až niečo neuveriteľné. „Mne to nestačí, aby si ma hladkal cez odev“, hanblivo zafarbeným hláskom, nežne a zároveň žiadostivo zašepkala. Rukami som sa chytil tej nádhery, pritlačil som sa na ne a začal som ju vášnivo bozkávať na ústa.
Pri ďalšom nádychu mi chytila hlavu a tlačila ju na svoje prsia. Pochopil som, aj keď mi to chvíľu trvalo, že to nie je sen, ale skutočnosť. Ústami som sa vrhol na jej bradavku a sal som ako malé dieťa, ktoré po narodení hľadá
mamin prsník. Úžasné. Takú nádheru som ešte v ústach ani v rukách nemal. Jednou rukou som doslova miagal druhý prsník a druhou rukou som si ju od chrbta tlačil k sebe. Malo to ale jednu veľkú chybu. Môj postoj bol v miernom podrepe a po chvíli som už v tejto polohe nevládal stáť. Ale aj tak som sa stihol vrhnúť svojimi ústami aj na druhý prsník, aby mu nebolo ľúto, že je zanedbávaný. Vlastne mi ona pomáhala svojimi rukami a hlavu mi tlačila raz na jeden, potom na druhý, pričom slastne vzdychala a šepkala, „ty môj drahý, konečne si nabral odvahu“. Keď už moje nohy odmietli túto nepohodlnú polohu, zodvihol som sa. Hľadel som jej do jej roziskrených očí
a snažil sa dopriať mojim nohám trochu oddychu. Po krátkom bozku na ústa mi opäť tlačila hlavu na jej hruď. Tlačila ju na tú nádheru, ktorá sa mi do rúk nezmestila. Tá chvíľka oddychu pomohla. Zas som sa vášnivo hral s jej prsiami. Hlava mi lietala z jedného prsníka na druhý, občas som sa zaboril medzi ne a lapal po dychu. Keď som už v skrčenej polohe nevládal stáť, kľakol som si na jedno koleno do snehu. To už som ale na prsník nedočiahol a tak som ju začal bozkávať po brušku smerom k pupčeku. Na hlave som zacítil jej ruky, ako mi ju tlačia ešte nižšie. Nebránil som sa.
Rukami som ju chytil za zadok a cez povolenú sukňu som ju bozkával na miestach, ktoré boli pre mňa doteraz záhadnou trinástou komnatou. Keď som opäť začul jej nežne zafarbený hlások,
stŕpol som. „Chceš to zlatko“? Neveril som vlastným ušiam. Na chvíľu som zaváhal.
Čo to hovorí? Je to pravda čo počujem? Myslí tým „chceš to“, na čo myslím ja? Z môjho nevinného anjelika, ktorý nedopustí aby ju len tak niekto ťapol po zadku sa vykľuje sexuchtivá dračica? Až po zopakovanej otázke som pochopil, že to naozaj chce. Priznám sa, ja by som si to ešte netrúfal vysloviť. Nevedel som si predstaviť, ako to vlastne chce, keď je okolo nás sneh a teplota pod nulou. Naše telá boli síce rozpálené, ale ako to urobiť v zime a na snehu, bolo pre mňa zatiaľ záhadou. Chlad jej očividne nevadil, skôr jej občas vadili moje chladné ruky, ktoré robili exkurziu po jej hebkom tele. Trasúcim sa hlasom konečne zo mňa vypadlo „áno“,
hoci som tomu stále nechcel veriť. Naše prvé milovanie som si predstavoval ináč. Vlastne doteraz som si ho vôbec nepredstavoval, lebo už to, že sme spolu začali chodiť, bolo pre mňa milým prekvapením a krásnou rozprávkou. S ničím som sa doteraz neponáhľal. Moje ruky sa pomaly tlačili pod jej sukňu, pančuchy a nohavičky naraz. Keď sa mi ich podarilo stiahnuť pod úroveň stehien,
zjavila sa oproti mne tá nádherná záhrada, o ktorej sníva každý nadržaný
chlap. A že aj ja som v tej chvíli bol a ako, to nemusím hovoriť. Rukou som zašiel medzi jej nohy a cítil som, že záhradka je ako po letnej búrke, doslova premáčaná. Môj prst s ľahkosťou našiel tajomnú
dierku a dostal sa do nej ako po
šmýkačke. Smeroval pomaly hlbšie a hlbšie. Jej vzdychy boli čoraz väčšie a moje starosti tiež. Nevedel som si predstaviť milovanie na snehu. Predstava že ležíme v snehu, ma akosi neoslovovala, preto som sa snažil ju uspokojiť najdlhším prstom, ktorý jemne masíroval jej vnútro. Hlasne pri tom vzdychala a zrazu túžobne zašepkala: „zlatko,
ja ho tam chcem“! Opäť som bol v rozpakoch. Jediná obrana ktorá ma v tej chvíli napadla bolo, že nemám so sebou ochranu. Ani vo sne som zatiaľ s takýmto niečím nepočítal. Potreboval som získať čas, prípadne odloženie nášho potvrdenia lásky.
„Nemusíš mať ochranu, práve mi skončil menzes“, žiadostivo, až prosebne zahlásila, akoby prečítala moje myšlienky. Zrazu si zdvihla kožuch, otočila sa mi zadkom a ja som už vedel, čo musím urobiť. Rozopol som svoj nafúknutý rázporok a ani som nemusel dlho hľadať v tme. Môj nástroj si našiel sám šmykľavú
cestičku do tajomnej, tesnej, teplučkej jaskyňky, ktorá ho slastne vítala vo svojej roztúženej komnate. Úžasné. To teplo jej tela, ktoré priam vsalo do seba môj nástroj a zároveň ten pocit blaženosti bol nádherný. Robiť to prvý
krát bez ochrany, naostro, bez rizika, bolo ako žiť práve v siedmom nebi. Lenže ja som nemal so ženou sex vyše pol roka a ako som s priateľkou chodil niekoľko týždňov, nerobil som si to ani sám. Nečudo že po pár posunoch dnu a von, pocit blaženosti spôsobil, že z môjho nástroja vystreklo toľko semena, že by som ním naplnil cisternu. Môj hladný nástroj si to naďalej vychutnával teplo “svojho domova“ a držal stabilnú tvrdosť. Naše šťavy lásky nám tiekli po stehnách a zvuky ktoré sa šírili nielen z našich úst, dúfam
že nikto nepočul. Priateľka v predklone, s kožuchom vyhrnutom na chrbte, diktovala tempo a vášnivo prirážala. Bolo to niečo fantastické.
Pri pohľade na oblohu som videl, ako nás závistlivo pozorujú hviezdy. Keď
doznievali zvuky poslednej rozkoše mojej priateľky, doznievala aj tvrdosť môjho nástroja. Pokračovalo objatie, vášnivé
bozky, šeptanie, aký to bol nádherný vianočný darček pre nás oboch. Snehom sme si poutierali zababrané stehná a vôbec nám nevadilo, že je zima.
Doobliekali sme sa a v tesnom zovretí sme sa vracali do mesta na električku. Nasledovala horúca rozlúčka a moja cesta domov s obavou,
ako doma vysvetlím, že meškám na večeru. Boli s tým síce menšie problémy,
lenže to boli posledné Vianoce, ktoré sme strávili oddelene.

Ďalšie Vianoce už boli spoločné, spečatené manželstvom a postupne nás doma pribúdalo. Narodili sa nám 3 deti, ktoré sú už momentálne samostatné, dospelé
a majú svoje životné lásky.