Prečo je osud taký krutý?

Prečo je osud taký krutý? Túto otázku som si kládol v to leto dosť
často.. Skúsim Vás do toho trošku zasvätiť.
Bolo to leto tesne po skončení strednej školy asi pred 20 rokmi. Vtedy som sa,
ako mladík na prahu dospelosti pred VŠ, rozhodol si troška cez leto privyrobiť. Našiel som si brigádu cez školský servis v konzervárni vzdialenej od môjho rodného mesta asi 80 kilometrov.
Podmienkou bol vek 18 rokov, čo som splňoval a chuť pracovať.
Lákalo ma okrem zarobenia peňazí aj to dobrodružstvo byť
vzdialený od domova, starať sa sám o seba, veď to väčšina z
Vás isto pozná. Ponúkali aj slušné ubytovanie, izby pre štyroch,
spoločné WC a sprcha na chodbe, ale to sa dalo prežiť. Chalani v jednej budove, dievčatá v druhej. Raňajky, obedy a večere zabezpečení v podnikovej jedálni.
Prvý deň som všetko hltal očami, školenie som absolvoval plný napätia a očakávania..
Nebudem popisovať čo bolo náplňou mojej práce, ale prejdem k veci.
Už na školení som zbadal "JU". Hneď pri prvom pohľade na ňu sa mi "zapálili lýtka" a ja som sa zaľúbil. Nebudem klamať, bol som ešte panic, aj keď nejaké
skúsenosti s babami som už mal. Prvé randenie, pusy, chytanie
"intímnych partií" cez oblečenie a tak. Táto baba ma hneď zaujala. Mala polodlhé hnedé vlasy, okrúhlu tvár, šibalské
hnedé oči, skôr malé prsia, trošku širšie boky a pevné nohy.
Určite nijaká sexbomba obletovaná mužmi, ale mne sa páčila,
bola môj typ z mladíckych snov. Ťažko som sa potom vydržal sústrediť na slová, ktoré nám vraveli školitelia.
Keď nás začali deliť do skupín a prideľovať prácu, dúfal som, že sa nejako dostanem do skupiny s ňou a pokúsim sa nesmelo nadviazať
kontakt. Bohužial to nevyšlo. Škoda. Neustále mi však na ňu ubiehal zrak a keď sa nám pohľady stretli, ona len pohŕdavo hodila hlavou. Chcel som sa o nej dozvedieť niečo viac. Zistil som si aspoň od chalanov, ktorí boli z jej partie, že sa volá Maja,
že už má za sebou prvý ročník na VŠ ekonomickej. Sotva by ma chcela vysokoškoláčka. Niekoľko dní ubehlo normálne, pracovne,
videl som ju len večer po práci, na smrť unavený.
Pomaly sa však blížil koniec brigády a ja som ešte dúfal že sa s ňou nejako zoznámim, bol som z nej stále vedľa. Avšak sa mi to zoznámenie nedarilo.
"Prečo je osud taký krutý?"
hovoril som si každý večer.. Avšak dva dni pred koncom brigády sa stalo niečo v čo som už nedúfal. Preradili ma na pás na triedenie zeleniny, kde robila aj Maja. Stály sme presne oproti sebe.. Ale nevedel som čo a ako, ako nadviazať kontakt, ako zapriahnúť rozhovor..
Bol som zahltený myšlienkami. potom som si však všimol, že Maja má akýsi zvláštny otrávený výraz v tvári. Po chvíli som to pochopil. Za pásom pracovali miestne
"pipiny", ktoré mali plné ústa rečí o šminkách, o handrách, o diskotékach a pod. Maja s nimi zjavne nemala o čom hovoriť. A to bola moja príležitosť. Začal som vtipnou hláškou o miestnych "kráskach" potichu, aby to počula len Maja.
Chytila sa. Nakoniec sme spolu v rozhovore strávili celú smenu a ani sme si nevšimli ako ubehla. Bol som v siedmom nebi. Avšak to nebolo ešte všetko. Maja ma večer po ceste z večere požiadala,
či nemám chuť sa ísť poprechádzať. Súhlasil som. Bol krásny teplý večer, tak sme sa rozprávali, našli sme si super ukryté
miestečko, pozerali na hviezdy, ukázal som jej nejaké súhvezdia,
lebo som sa o ne zaujímal. Očividne ju to bavilo. Ani sme si nevšimli a bola polnoc. Po ceste na ubytovňu som jej však nesmelo prezradil, že sa mi páči. Ona sa len zasmiala a zaželala mi dobrú
noc. Táto noc však nebola dobrá. Myslel som na ňu, nemohol som spať, predstavoval som si ju v rôznych pózach. Ale najviac ma
štvalo, že zajtra je posledný deň brigády. Večer sa pobalím a na ďalší deň odchádzam a potom už nič, koniec sveta..
Zaspal som až nad ránom, avšak zakrátko zvonil budík a bolo treba vstávať do práce. Po ceste na raňajky som ju hľadal očami a našiel. Bola snáď v horšom stave než ja. Nespala asi ani hodinku. Avšak keď sa nám pohľady stretli, hneď sa na mňa usmiala. Neprisadla si však ku mne, asi nechcela byť nápadná, ale ja som už tušil, že sa v nej čosi zmenilo. Na smenu nás už
nedali spolu, lebo ja som sa vrátil k svojej pôvodnej robote.
Ďeň
ubiehal hrozne pomaly. Na obede znova úsmevy a žmurkania. Nekonečné
poobedie. A potom zrazu koniec. Ešte si nás dali všetkých zavolať
a poďakovali nám za prácu, pripomenuli aby sme sa zbalili večer,
lebo odchádzame ráno. A vtom ma niekto nenápadne chytil zozadu za ruku. Maja. Takmer som sa rozpadol.. Dala mi do ruky lístok: "O
ôsmej na našom mieste". Tak to sa nedá ani opísať ako som sa cítil. Čas sa vliekol, balil som sa, myslel na Maju, čo jej poviem až konečne bolo osem. Naše miesto. Čaká ma. Hneď ma chytá za ruku, tisne sa na mňa, dáva mi pusu, objíma ma. Šepká
mi do ucha, ako na mňa celú noc myslela. Ja sa zmôžem len na: "Aj ja". A už sa to sype.
Vodopád nežností, bozkov, dotykov.
Hladím ju všade, aj ona mňa, bozkám ju na tár, na krk, na uši,
na pery, na bradu, na očné viečka, na ramená.. Dáva si dolu tričko, bozkám ju a hladím cez podprsenku. Rozopína si ju, hladím a bozkám tie krásne malé prsia a vztýčené bradavky. Odrazu to všetko ide tak samo.. Stískam jej boky a stehná, zadok.. Ona mi opätuje bozky a dotyky. Rozopínam jej rifle. Bozkám ju na stehná,
na nohavičky. Už som aj ja len v slipoch. Som vzrušený. Hladí ma cez slipy, ja ju cez nohavičky, pomaly jej vsúvam ruku pod ne...
Hľadám jej vlhkú jaskynku a dotýkam sa jej. Sme vzrušení.. Ona mi hladí môjho napätého tvrďasa.. Sme rozpálení a tešíme sa z dotykov a blízkosti..
Bolo to sladké. Nekonečný čas vzrušenia. Potom ešte sedeli pod hviezdami v objatí. Bolo nám super a zároveň clivo.. Vymieňame si adresy a telefóny domov.
Možno.. Nádej a túžba zostali..
Žiaľ, Už sme sa potom nestretli. Každý sme boli z iného mesta, študovali v iných mestách. Napísali sme si pár dopisov plných túžby a potom už
nič.
Nedávno som si ju však našiel na sociálnej sieti a požiadal o priateľstvo. Ktovie, na prvú veľkú lásku, aj keď
krátku, sa predsa nezabúda.