Zdanie občas klame 4

O chvíľu budú určite otvárať brány. Nemám šancu sa tam predrať včas. Ten obrovský dav, čo sa tam vytvoril, by ma aj tak roztrhal na kusy, ak by som sa pokúsil dostať na jeho začiatok.
“Počuj, Ivan tu dnes nie je?” spýtal som sa mladého chalan, čo strážil VIP vstup.
“Kto?”
“Ivan Krtinský, tvoj zamestnávateľ.”
“Fú, tak to ja neviem.”
“Nevedel by si mi to prezistiť?”
Pozrel na mňa prekvapene. Potom neochotne vytiahol vysielačku a ohlásil to.
“Kto to chce vedieť? Idem tam.” ozvalo sa náhle šuštavým zvukom.

Prišiel statný chlap v strednom veku. Typický neodbytný vyhadzovač.
“Čo od neho chcete?” vyskočil na mňa po príchode.
“Ja len že som od neho dostal VIP lístky a chcel som mu poďakovať a ospravedlniť sa, že som ich vymenil za obyčajné.”
“Nie je tu. On osobne na akcie nechodieva.”
“To som tušil, ale…”
“Mali ste to vedieť.” uzavrel diskusiu a otočil sa mi chrbtom.
“Moment, mohol by som vás poprosiť o niečo?” zakričal som na neho.
“O čo? Ako sa vlastne voláte?”
No do riti, myslel som, že to pôjde vyriešiť anonymne. Povinne som nahlásil moje meno a sformuloval žiadosť.

“Poďte! Ideme práve otvárať brány.” vypadlo z neho veľmi neochotne po mojom stručnom vysvetlení. Viedol ma vnútornými priestormi areálu k hlavnej bráne, kde čakali tisícky ľudí. Snažil som sa nadviazať neformálny rozhovor, ale bezúspešne.
“Mohli by sme ešte predtým, ako otvoríte, vyzdvihnúť dve kamarátky z radu?” zahral som vabank. Keby som žena, isto pripojím aj nejaké ženské zbrane.

Prekrútil očami a vyslovene preletel hlavnú bránu plnú ľudí. Ledva som za ním stačil, hoci mi razil cestu.
“Kde sú?” náhle zastal uprostred.
“Tam!” ukázal som asi 15 metrov od nás, keď som ich zahliadol. Dal sa do pohybu a v okamihu sme stáli pri nich.
“Dámy!” stal sa z neho náhle gantleman a známym gestom ukázal dvojici dievčat cestu. Obe hodili prekvapený pohľad na mňa a ja som sa tváril akoby nič. Akoby to bola samozrejmosť.

Za bránou sa jedna po druhej vrhli na tohto “charizmatického” vyhadzovača a za jeho úsilie ho odmenili objatím a bozkom.
“Asi budem žiarliť.” zavtipkoval som, keď sa ku mne pripojili.
“Ako si to dokázal?” pýtali sa celé unesené.
“Iba som ho poprosil. Sľúbil som mu, že to nebude ľutovať…a určite to neoľutoval.” žmurkol som na ne.
“Poďme!” zavelila a chytila ma za ruku. Po pár minutách chôdze sme stáli spolu so skupinou ďalších štastlivcov priamo pod pódiom. Očividne som nebol jediný, kto dokázal získať nejaké výhody navyše. Aj tak nás čakalo ešte poriadne dlhé čakanie. Samozrejme brány sa otvorili pár minút po nás, takže sa priestor okolo nás zaplnil na maximum. Blízky fyzický kontakt s babami sa stal jedinou výhodou. Nanešťastie, dav Andreu odtlačil o čosi vedľa a ja som zostal nalepený na zadku jej bacuľatejšej kamarátky. Bola celkom dobrou diskutérkou a pri čakaní sme stihli prebrať množstvo zaujímavých tém od najobľúbenejších kapiel až po hudobný antitalent. Mnoho vecí vrátane antitalentu sme zdieľali.

Andrea sa do nášho rozhovoru zapájala sporadicky. Jednak v tom hluku dobre nepočula a jednak bola dosť netrpezlivá. Predkapelu si vôbec neužila, zatiaľ čo my sme sa skvelo bavili. Uspokojila sa, až keď na pódium vybehol frontman hlavnej kapely a naštartoval takmer dvojhodinovú metalovú smršť. Pár krát sa pri nás pristavil. Baby sa úplne rozplynuli po tom, ako sa ho mohli dotknúť. Doslova šaleli. Andrea sa úplne prebrala. Opäť som v jej očiach zazrel tú nepredvídateľnú energickosť, ktorá ma ku nej tak veľmi priťahovala.

Bol to skvelý večer, skvelý koncert a skvelá spoločnosť. Len škoda, že tomu bol tak rýchlo koniec.
"Ty náš záchranca." zvolala kamarátka Andrei, keď som im ponúkol odvoz. Sledovali sme davy ľudí presúvajúce domov. Nájsť taxík alebo MHD bolo celkom určite nemožné. Strategicky som zaparkoval o kus ďalej s výjazdom na cestu, ktorá nepretínala hlavné ťahy odvážajúce návštevníkov domov. Dlhšiu chôdzu nahradila pohodlná jazda autom.
"Vyhodíš ma prvú? Som už unavená a určite si vy dvaja máte, čo povedať." zahlásila Andrea. V sekunde ma ovládlo veľké sklamanie, no pokúsil som sa to nedať najavo.
"Tak fajn." stručne som zareagoval a odviezol ju na miesto jeho bydliska.

Keď som dorazil k bytu jej kamarátky, trochu ma prekvapila.
"Čo keby si našiel miesto na parkovanie a na chvíľu sa ešte u mňa zdržal."
Pozrel som na ňu mierne nechápavo.
"Skvelo som sa bavila a nechcem, aby tento večer tak rýchlo skončil." dodala.
Skvelo som sa bavil aj ja a s touto extrovertnou dievčinou som si rozumel rovnako skvelo ako s Andreou. Vlastne rozumel som si s ňou omnoho viac, ale odmietal som si to priznať. Andrea bola tá, po ktorej som v tom okamihu túžil a nevedel jej odolať. Začal som teda hľadať vhodnú odpoveď, aby som nesklamal jej pravdepodobne rovnako skvelú kamarátku.
"Páči sa ti, však?" predbehla ma.
"Kto?" snažil som sa prekvapene reagovať.
"Veď Andy. Vidno to na tebe." rozosmiala sa.
"Naozaj?"
"Ver mi. Takže asi so mnou hore nepôjdeš, však?"
So smutným výrazom som len nenápadne pokýval hlavou.
"Nevadí. Aj tak to bol super večer." usmiala sa a pootvorila si dvere.
Už už sa chystala vystúpiť, keď prehovorila: "Mal by si o Andy niečo vedieť. Ona je trochu iná. Je super, ale..." prerušila vetu, pretože si uvedomila, že to v tom okamihu neznie najdôveryhodnejšie.
"Asi to nie je teraz vhodné, lebo to vyzerá že ťa chcem získať pre seba, necháme to na inokedy."
"Prosím, povedz, čo si chcela povedať. Je na ženy?" vypadlo zo mňa. Nemal som z nej pocit, že by tu hrala na mňa nejakú hru. Znela úprimne a tak si to môj obmedzený mozog spojil práve s touto myšlienkou.
"Haha, tak to odmietam vyvracať a diplomaticky mlčím." zareagovala so smiechom.
"Ale zaručene viem, že to nie je v tom. Ona proste veci vníma veľmi odlišne..." zamyslela sa nad vetou, ktorú práve začala a zúfalo vydýchla.
"Pozri, som dosť nadržaná, tajne som dúfala v nejaký zaujímavý záver. Takže dohodnime sa takto. Dáme zajtra alebo niekedy niekde vonku kávu a poviem viac." zrazu vysypala na mňa. Poďakovala a opustila moje auto.

O pár sekúnd sa vrátila, zaklopala mi na okno.
"Daj mi tvoj telefón." povedala hneď ako som stiahol okno.
Podvedome som jej ho podal, expresne do neho naťukala čislo aj so svojím menom.
"Ozvi sa mi, keď to budeš chcieť prebrať. Andy je skvelá a ty sa zdáš byť tiež super, tak rada by som, keby sme mohli znova zopakovať nejaký takýto skvelý koncert."