Celý svet ako gule v dlaniach - 2.časť

Masér len stál, nahý, s jemne roztvorenými nohami, a vnímal Peťa, ako mu rukou stále hladí penis. Nebola v tom naliehavosť, len trpezlivá zvedavosť. Peťova tvár bola opretá o jeho brucho, líce sa jemne posúvalo po pokožke, občas vydýchol tak blízko, že sa mu brucho pohlo od horúčavy jeho dychu. Potom sa odtisol. Pozrel hore. Masér sa naňho pozeral bez úsmevu, ale s mäkkosťou v očiach, ktorá hovorila, že tu nie je nič smiešne, nič zvláštne. Iba je.
Peťo sa zhlboka nadýchol a pretočil na bok. Pomaly. Ako niekto, kto si až teraz uvedomil, že nechce iba prijímať pomoc, ale skúsiť ju aj dať. Najskôr sa len dotkol jemne jazykom. Potom si ho vzal do dlane. Priložil si ho k perám. Zastal.
„Nemusíš,“ povedal masér ticho.
„Chcem skúsiť,“ odpovedal Peťo, ale nie tvrdo. Skôr ako priznanie. „Ale neviem, ako dlho... ani či dobre.“
„Nie je dobre. Je len... ako cítiš. Hlavne mysli na to, je to penis, nie mrkvička.“
Peťo sa pousmial a prikývol a potom si ho vzal do úst. Pomaly, len kúsok. Ako by ochutnával nové slovo. Pery sa mu zatvorili okolo žaluďa, jazyk sa pohol nesmelo, ale vzápätí správne. Ako by telo vedelo, čo má robiť, aj keď hlava ešte váhala. Masér sa zachvel. Jeho ruky mu skĺzli do vlasov, nie aby ho viedol, ale aby sa ho dotýkal — bol s ním. Peťo sa začal hýbať, len v drobných pohyboch dopredu a dozadu, pomaly, opatrne. Jeho oči boli zatvorené, sústredený, každým centimetrom sa učil, čo v ňom dotyk úst vyvoláva.
Niekedy sa zastavil, vzal penis do dlane, olízal ho po celej dĺžke. Občas mu jazykom obkrúžil špičku, pozrel hore — a v masérových očiach videl, že našiel ten rozdiel, ktorý ho oddeľoval od mrkvičky.
„To je...“ začal masér, ale nedopovedal. Nechal to v tichu medzi nimi.
Peťo ho znova vzal do úst. Tentoraz hlbšie. Viac. Dovolil si viac. A v tom pohybe bolo cítiť nielen vzrušenie, ale rešpekt. Starostlivosť. Akoby chcel masérovi vrátiť ten istý typ dotyku, aký dostal. Masér si oprel ruky o jeho plecia. Jemne ich hladil, palcami krúžil po jeho kľúčnych kostiach. Jeho boky sa pohli len nepatrne, akoby ani nechcel zasahovať — len nasledovať rytmus Peťových úst. A Peťo pokračoval. Jeho dych sa zrýchlil, ale ruky zostávali pokojné. Jedna mu držala koreň, druhá sa opierala o masérove stehno. Keď sa naposledy nadýchol a vzal ho ešte raz do úst, hlbšie než predtým, telo maséra sa naplo. Zastavil ho dlaňou. Jemne.
„Už som blízko...“ šepol.
Peťo pozrel naňho, potom znova zavrel oči a prikývol. Nezastavil. Práve naopak. Zostal s ním až do konca. Prijal všetko — jeho dych, vzdychy, napätie. Tesne pred vrcholom mu ho masér vybral z úst a pred jeho hladným zrakom sa priviedol k vyvrcholeniu. Kvapky semena padali na lôžko, ale aj Peťovi na tvár ako sa počas toho priblížil bližšie. Peťo sa pomaly dotkol perami masérovho penisu, ktorému sa leskol žaluď od semena. Zrazu mal na perách vlhkosť, v očiach nie hanbu, ale niečo iné — jemné pýšenie. Prekvapenie. Možno aj radosť. A masér mu len povedal: „Ďakujem.“
Peťo sa pousmial. „Aj ja.“
V ich tichu bola hudba, ktorú už nepotrebovali pustiť z reproduktora. Hrala medzi nimi. Masér sa pomaly narovnal, ešte stále s jemným chvením v tele. Peťo si ľahol na lôžko, dýchal pokojne, akoby sa práve prebudil z niečoho, čo mu nesedelo celé roky — a teraz sa to v ňom ticho usadilo.
Masér ho pohladil po vlasoch a potichu povedal:
„Myslím, že po to čo si mi teraz dal ty, si tu prišiel ty. Alebo sa mýlim? Poď!“
Peťo sa usmial. Trochu prekvapene, trochu v rozpakoch. Ale vstal a nechal sa viesť. Masér ho viedol len pár krokov do druhej miestnosti, ku posteli — mäkko prestretej, s prikrývkou a uterákmi, pripravenou na iné typy dotykov. Nie procedúru. Skôr... zážitok.
„Toto už nie je zdravotný výkon, aby bolo jasné,“ povedal masér, keď Peťo váhal pri okraji postele. „Tu už neplatí Dôvera, iba vzájomná.“
„Tak teda dúfam, že to preplatíš ty,“ poznamenal Peťo a usmial sa, keď si ľahol.
„V naturáliách, neboj,“ odpovedal masér so šibalským výrazom.
Peťo si ľahol na brucho, hlavu otočil na bok, pozrel sa naňho. „Mám sa báť?“
„Len ak si klzkosť spájaš s duševným ohrozením,“ povedal masér a už si bral do ruky inú fľaštičku oleja, ktorú vybral zo skrinky. Bez ďalších slov si pomaly vyzliekol zvyšok oblečenia. Nie dramaticky, len prakticky. Ako niekto, kto sa ide pustiť do práce, ktorú má rád. Peťo sa díval — nenápadne, ale díval.
Masér si pomaly roztieral gél po hrudi, bruchu, stehnách, až sa jeho telo lesklo a dýchalo teplom. „Na tomto mieste sa obvykle začína klzká diplomacia,“ poznamenal, keď si liezol na posteľ.


Ak chceš, aby poviedka pokračovala daj lajk či koment. Ak sa ti páčila - urob to isté. Ak sa ti postavil, odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)