… proste JA …

Na izbu prichádzame niečo po 02:00. Vyzúvam si tenisky a na mojom zadku pristane taká tá jedna, čo poriadne zaštípe. Otočí ma k sebe, silno ma drží v náručí.
"Tak čo si vystrájala v tej reštike ? "
"Ja?!? " s nevinnym úsmevom mu odpovedám
"Veď on si začal... " Opíšem mu situáciu a zopakujem pohyb, ktorý som v dave ľudí použila na neznámeho.
"A tak si ho tam nechala?"
"A zdá sa ti, že čaká za dverami?"
Vybuchnem od smiechu.
"Rád by som ťa hodil do tej postele...,no mám dosť, musím si oddýchnuť. "
V sprche sme rozobrali priebeh pracovnej večere, ktorá dopadla veľmi dobre a neznámeho pri bare...
Manžel sa uložil do postele a mne sa vôbec nechcelo spať.

Očami prejdem hore dole po inak nezaujímavej izbe a za závesom sa črtá niečo pre moju myseľ. Nakuknem za záves. Hľadím na krásne, zmyselné francúzske okno poskladané z menších okienok a pred ním široká parapeta.
"Nejdeš si ľahnúť?"
"Ja? Nie..... ja si urobím malý večierok, to okno si to pýta. "

Pozerám do mini baru a výber nie je veľký. No Prosseco majú. Uložím pár vankúšov na širokú parapetu, odhrniem úplne ťažký záves, pootvorím to vysoké okno a zapálim si cigaretu. Opriem hlavu o stenu , fajčím a premýšľam ako ma vie taká somarina ako okno prebudiť k oddychu a novým myšlienkam. Za oknom v záhrade si hrajú malé svetielka svoju hru s vetrom a čarovne osvetľujú vysoké steny zarastené brečtanom. A tam niekde vo výške kde ten brečtan končí, sa črtá zaujímavý obraz. Balkón. Okamžite mi to pripomenulo balkón z Rómea a Júlie. Nebol kamenný ako vo Verone. Mal biele železné zábradlie, historický nádych a za ním, vysoké okná.
Vynára sa mi ich priebeh lásky. Smutné.

No doba už dávno pokročilá a nie je dôvod si pripomínať ich nešťastný príbeh keď si dnes vytváram vlastný.

Pohľadom blúdim na veľkú posteľ, kde manžel pokojne spí a späť na ten balkón, na ktorom si viem predstaviť rôzne scenáre.
Telo mi nedovolí ešte zaspať. Pýta si zakončenie večera s neznámym.
Pohodlne sa usadím, odpijem z fľaše a zapálim ďalšiu cigaretu.

Začnem si premietať dnešný večer:

Jeho opakovaný pohľad v dave ľudí hovoril len jedno. Príd k baru a neoľutuješ. Večer plynul, pohľady sa spájali a moja tretia cesta na toaletu popri ňom...
Niekto ma v tom dave schytil za zápästie a potiahol. Odhodlal sa. Teraz stojím oproti nemu, opretá o barový pult a pohľad z blízka je plný vzrušenia. Dych sa zrýchlil a hlava začala pracovať.
"Dáš si niečo so mnou?"
"Nemôžem "
Ale dám si trošku teba... Ide mi v myšlienkach. Položila som mu ruku na hruď a dvoma prstami som mu prešla veľmi pomaly dole, bolo cítiť, že sa o seba stará. Nie prehnane, tak akurát. Ruka sa ocitla na jeho boku. Povyhrnula som mu kúsok trička nahor. Prostredníkom som mu zašla za okraj riflí a ukázovakom na pokožku. Prechádzala som pomaličky od jeho boku ...... a sledovala jeho pohľad. Čo sekunda o to viac zaujímavé. Rozopla som mu gombík na rifliach zišla prstom ešte nižšie a v tom som odišla...

Ak by to bol taký klasický večer s manželom, tak by sme si natom uleteli a bola by z toho dobrá trojka. No dnes to bola pracovná večera s kolegami.

Milujem keď sa môžem zahrať...
Milujem keď môžem byť sama sebou...
Milujem naše výlety, lebo v každom je ... viac MY

"TY ešte nespíš?" vytrhlo ma z premýšľania
"Nie, nemám koniec." smejem sa

Sedí oproti mne, hladí ma raz po jednej nohe, potom po druhej. Pomaly ide stále vyššie a vyššie. Svetlo ružové saténové pyžamo s malými červenými srdiečkami mu uľahčuje prístup tam, kde chcem aby bol. Vstupuje do mna prstom. Druhou rukou pomohol ramienkam z pyžama klesnúť nižšie, prechádza od bradavky k bradavke a vychutnáva si ich. Pridáva ďalší prst, strieda pomalé a rýchle tempo. Vie ako, vie kde. Moje vzrušenie rastie keď nás zbadám v odraze skla...
Polonahá v okne , v jednej ruke cigareta a v druhej fľaša Prosseca. Pripomína mi to scénku zo starého porna a rozosmeje ma to.
"Mám sa pýtať, čo ťa tak rozosmialo?"
"Nie, len pokračuj "
Vydala som sa naproti jeho perám a naše horúce bozky zintenzívnili celú situáciu. Boli to už len sekundy od môjho vrcholu... a padám mu do náruče.

Sadla som obkročmo naňho a vychutnávame si vzájomné bozky. Pohybujem sa vo svojom rytme, kým nás oboch neprivediem k vrcholu a popritom ma aj napadá... Páčilo by sa Júlii ak by mala z balkóna výhľad na nás?
...nepridala by sa radšej? a jej osud by sa zmenil...

Keď si uletím tak po svojom, cítim úplnú extázu v duši.

K.