Jazyk mojej šéfky -súťažná

Neviem čím to,je ale od začiatku celej mojej pracovnej nazvime to kariéry,som mala šéfky ženy.A teda musím podotknúť, že niektoré by schovali svojou autoritou ktoréhokoľvek muža do vrecka. Tá súčasná, riaditeľka reklamnej agentúry,kde chodím raz do týždňa upratovať,je svojim zjavom sladká a príjemná žienka.Ale jej sladkosť mizne vo chvíly ,keď nezotriete podlahu podľa jej predstáv alebo zabudnete vysypať kôš.To sa potom cítite ako zlodej prichytený pri čine a vaša nálada je na bode mrazu po celý deň.

Za tou jej milosťou a sladkosťou sa ukrýval svet, ktorý mi dávkovala len veľmi pomaly.Boli to len milisekundy,pre človeka stojaceho vedľa vás nezachytiteľné.Momenty,pri ktorých sa vaše oči stretnú a vy dvaja jednoducho viete.
Cítila som sa zvláštne .Vravím si,je to tvoja šéfka,nie ženská čo po tebe vyštartovala.Iba si to nahováraš.Šibe ti...?A tak som sa tvárila,že nič neregistrujem.

Vždy som chodila do práce v doobedných hodinách,no šéfka rozhodla,že budem lepšie a efektívnejšie,keď budem chodiť až poobede,keď tam už nikto nebude.Vravim,ok žiaden problém,aspoň mi nebude nikto šliapať po čerstvo umytej dlážke.A tak som sa dostavila podľa dohody jeden deň o štvrtej po obede,keď už vo firme nikto nebol.Zaklopala som na dvere šefkinej kancelárie a začal sa náš klasický rozhovor o tom,čo je dnes potrebné urobiť.Okrem toho čo vždy,chcela,aby som vydrhla podlahu v jednej z kancelárií,ktorá bola celá od kvapiek lepidla..Vzala som vedro,handru a pustila som sa do práce.Na niektorých miestach som si musela kľaknúť na štyri a drhnúť podlahu tak.

Pohrúžená do práce som si nevšimla ako sa otvorili dvere.Načiahla som po vedro a vtedy som zaregistrovala,že vo dverách stojí šefka a sleduje ma.
"Nelakajte sa.Máte super legíny,váš zadok v nich vyzerá úžasne.Dáte si kavu?"
"A viete, že dám, dnes som svoju poobednú ešte nemala"
Vrátila som sa k drhnutiu dlážky,znova na štyroch.O chvílku už prešla okolo mňa šéfka aj s kávou a položila ju na stôl.

"Ja sa na tie vaše legíny nemôžem vynadívať?Môžem vyskúšať aký je to materiál?"
Bolo mi to síce trochu zvláštne,lebo na takéto jej správanie som nebola zvyknutá,ale tento pocit som rýchlo zahodila za hlavu.
"Jasné počkajte" a chcela som sa postaviť...
"Nie zostaň takto ako si...Myslíš že som si nevšimla ako sa na mňa pozeráš?Tak teraz klač a drž!"

Po jej slovách som zamrzla a držala ako hluchý dvere.Iba jej prsty, ktoré skúmali jemnosť materialu z akého boli legíny ušité,roztápali ten laď vo mne,keď prešla presným stredom medzi mojimi stehnami.
"Hmm dobrý materiál,veľmi príjemný na omak" vravela si šéfka sama pre seba,kým mi ohmatávala zadok.
"Myslíš si,že keď tu na mňa takto vytŕčaš zadok,že to nechám len tak?Páči sa ti to?"
"Ehmmm "a na viac som sa nezmohla.

Priznám sa spôsob akým na mňa hovorila ma vzrušoval.Už to nebola tá príjemne posobiaca žienka, ktorá iba občas dala na javo svoju nespokojnosť,ale žena,ktorá rada rozkazuje a má všetko pod kontrolou.
"Postav sa" povedala tak direktívne,ako som doteraz jej úst ešte nepočula.
Stála tesne za mnou,rukou vkĺzla za pás mojich legín a svojimi perfektne urobenými nechtami prechádzala po mojom zadku.
"Hmm chutný zadok .Marí sa mi,či si vyholená?" Nečakala na moju odpoveď a bruškami prstov skúmala hladkosť mojich pyskov..

Špičkou jazyka mi prešla po uchu a pomaly prst za prstom vnikala do mojej pičky.
"Cítim,že sa ti to páči,celú ruku mám od teba mokrú"
Absolútne som sa neodvážila pohnúť alebo jej odporovať.Ako prikovaná som tam stála,rukami zapreta o stôl a nechala sa prstovať mojou šefkou.V jednej minúte som sa modlila,aby sa náhodou niekto nevrátil po niečo, čo si v práci zabudol a v ďalšej mi to už bolo úplne jedno.

"Zhoď tie legíny úplne a posaď sa sem,chcem ťa ochutnať"prikázala mi šéfka.
Ako naprogramovaná som si stiahla tie legíny a odkopla ich kdesi do rohu.Posadila sa na stoličku,na ktorú ukázala.
"Roztiahhni tie nohy poriadne,zatvor oči a vychutnávaj,lebo potom sa mi budeš musieť odplatiť.

Zatvorila som oči a už som si len vychutnávala šefkin jazyk medzi mojimi nohami,ako ním prechádzala po mojich pyskoch,ako ním krúžila po klitorise,na ktorý sa doslova pricucla lepšie ako môj malý ružový kamarát.Občas ma tam dolu jemne uryzla,občas potľapkala a občas prstami vnikla dnu.A občas akoby len tak mimochodom zablúdila jazykom až medzi moje polky.

Bolo to pre mňa ako výhra v lotérii,ako môj tajný sen, ktorý sa mi začal z ničoho nič plniť.Vo chvíli, keď sa všetka tá nakumulovaná energia snažila vytrisknúť na povrch sa šéfka odtiahla.
"Už si si užila dosť, teraz je rad na tebe, postav sa !No poďme, poďme nemám čas tu byť večne."
Ani neviem ako,znova som stála k šéfke chrbtom s vytrčeným zadkom,opretá o stôl.Počula som iba zvuk rozopínajúceho sa zipsu na jej sukni,v rýchlosti sa otvarajúcu zásuvku kancelárskeho stola a potom,potom som už cítila iba niečo silikónové,čo sa tlačilo medzi moje stehná.