Udobrovanie

Temnota noci a tikot hodín. Neviem, koľko je hodín, nemôžem zaspať. V hlave mi stále víri naša hádka. Pre takú malichernosť. Nechcel som, ale stiahla si ma do výmeny názorov a nezvládli sme to. Obaja.

Ležíme teraz v našej spoločnej posteli, obrátení k sebe chrbtami. Aspoň, že si neodišla spať do vedľajšej izby na gauč, alebo že si tam neposlala mňa, možno je to dobré znamenie. Dnes nespíš nahá, obliekla si si nočnú košieľku, tú, ktorú na tebe tak zbožňujem. Možno ďalšie dobré znamenie. Nerád sa s tebou hádam. Mám ťa rád, takú, aká si. Pretože viem, že tvoje prednosti ďaleko prevyšujú tvoje nedokonalosti. Tie má každý, aj ja. Prijala si ma k sebe aj s nimi a našla si vo mne niečo, čo ťa obohacuje. Je to vysoko vzájomné.

Ja som zaľahol nahý, ako vždy. Prehadzujem sa na posteli, chcem zaspať, aby som zo seba očistil to, čo sa medzi nami stalo, ale nedarí sa mi to. Ráno býva múdrejšie večera, hovorí sa - no, uvidíme... Počujem tvoje tiché dýchanie, neviem, či spíš alebo nie. Je ticho. Otočím sa na chrbát a so zatvorenými očami premýšľam. Už-už na mňa padajú driemoty, keď si sa pohla. Nemám teraz chuť na nejakú konfrontáciu, preto sa robím, že spím. Obrátila si sa a cítim, ako sa ku mne približuješ. Neotvorím oči. Ešte nie. Vnímam, ako si ku mne prikľakla a strhávaš zo mňa paplón. Zostávam pred tebou odhalený, tak ako už toľkokrát predtým. Teraz je to trochu iný pocit, ale aj takýmito krízami sme si už viackrát prešli. A sme tu, zase, spolu. Predstieram spánok, ale trochu s napätím čakám, čo sa bude diať ďalej.

Cítim na sebe dotyky tvojej košieľky. Túto bariéru ešte stále medzi nami nechávaš. Spoznávam však aj dotyky tvojich rúk. Máš ma zmapovaného dokonale, vieš, kam siahnuť a čo na mňa platí. Začínaš pri nohách, trochu neutrálne a odťažito. Pomaly ale tvoje dlane a prsty putujú vyššie a začínajú byť stále viac lepivejšie a dôraznejšie. Poznám ťa už dobre. Vieš byť rafinovaná, keď chceš. Tvoje nežné ruky ma postupne pokryjú, celého. Zastavíš sa na mojom srdci. Cítiš jeho tlkot a skúšaš, či je v ňom stále ešte aj tvoj obraz. Áno, je. A na prvom mieste. Teraz ti to však nedám príležitosť spoznať, pretože si bola ku mne zlá. Snažím sa stále tváriť, že spím, ale začína to byť čím ďalej, tým ťažšie...

Chytila si môj penis. Vždy mi hovorievaš, že sa ti páči, nielen tvarom, ale aj ako nástroj nášho spoločného potešenia. Už toľkokrát som ťa cez neho vnímal, ako si vieš naše spojenie dokonale užiť. Si vášnivá a hravá, aj to sa mi na tebe veľmi páči. Tvoje jemné ruky sa sústredili už iba na tento jeden kúsok môjho tela. Vieš to robiť skvelo. Často mi stačila iba táto tvoja hra a bol som spokojný. Tvoje nežné pery na ňom nemôžem necítiť. Keď sa tvoj jazyk spája s mojou kvapkou na špičke, započujem tvoj uvoľňujúci povzdych. Možno ti odľahlo, keď si zistila, že na mňa ešte stále vieš vzrušujúco zapôsobiť. Nikdy to nebolo inak, ale nedám ti to teraz poznať. Nebudeš to mať u mňa také ľahké. Tú zbytočnú hádku som nevyprovokoval ja. Moje zatvorené oči iba zintenzívňujú tie príjemné pocity, ktoré mi spôsobuješ. Odviazala si sa a tvoje ústa sa ma nevedia nabažiť. Už poznáš, kedy mám dosť a budem musieť skončiť s príchodom uvoľňujúceho prúdu. Možno to bolo pre teba krátke a chcela by si ešte pokračovať, ale viem, že sa vždy tešíš na môj vrchol. Rada ho pozoruješ a vždy obdivuješ tie salvy mojej vybuchujúcej rozkoše. Mnohokrát si mi povedala, že ti chutím. Túto epizódu ma však nechávaš dokončiť do strateného priestoru. Ani nie dnu, ani nie na tvoje nádherné prsia. Asi si naštvaná, že nereagujem a spím, napriek tvojej veľkej snahe. Dávaš môjmu tešiteľovi poriadne nahnevanú facku a trucovite sa vraciaš na svoju časť postele.

Keď si ku mne otočená chrbtom, pootvorím oči a pozriem sa na teba. Zachumleš sa do paplóna a akoby som započul tvoj tichý vzlyk. Nie, to nie. Toto nechcem. Ženské slzy sú mojou slabosťou a ty to veľmi dobre vieš. Vieš aj to, že to na mňa vždy platí a niekedy to zneužívaš, ty mrška jedna. Teraz mám ale neodbytný pocit, že v tejto chvíli je to od teba úprimné. Nevydržím to. Dám ti príležitosť. Dám nám obom príležitosť.

Vstávam z postele a idem si umyť moje telo polepené semenom. Nechala si ho tentoraz vyjsť navnivoč, ale v tejto situácii ti rozumiem. Mierne si sa pootočila. Možno začínaš chápať, že to celé môže byť aj trochu ináč, ako si myslíš. Je to možno iba istý druh hry, dráždenia, provokovania, ale iba v snahe preskúšať náš vzťah, našu lásku. Preveriť podstatu nás dvoch. Keď sa vraciam k posteli, si znova otočená a robíš sa, akoby nič. Ľahnem si a prikryjem sa. Chvíľu čakám, ani vlastne neviem, prečo. Možno iba na upokojenie, alebo naopak, na vystupňovanie atmosféry. Počujem tvoje dýchanie. Viem, že nespíš.

Moja ruka opatrne zamieri tvojím smerom. Prechádzam po paplóne, pod ktorým ťa tuším. Tie tvoje krivky sú zreteľné, mám ich ohmatané tak dokonale, že by som ťa spoznal aj v tme. Neodťahuješ sa. Môže to byť dobrý signál. Pomaly sa otáčam a snažím sa k tebe pritúliť, teda pokiaľ mi to tvoja prikrývka dovolí. Položím ruku na tvoje boky. Chvíľu pri sebe iba takto ležíme. Bez pohybu, ticho. Naše telá síce oddeľujú vrstvy oblečenia a posteľnej bielizne, ale napriek nim sa cítime a vnímame. Vsúvam sa pod paplón, ku tvojim nohám. Nie, neodokryjem našu hru. Nechám to iba na našich pocitoch. Pomalým pohybom ti vyhŕňam košieľku nahor a odokrývam v tom šere tvoje stehná. Vzrušujú ma, máš ich krásne. A citlivé. Jemným pofukovaním ich začínam dráždiť, ale naozaj iba jemne. Máš to takto rada, buduje to v tebe predohru k oveľa intenzívnejšej monumentálnej symfónii. Pobozkám ťa na ich vnútornú stranu a opatrne putujem ďalej. Rukami ťa chytím pod ten tvoj roztomilý zadoček a tvárou sa priblížim až tam, kde to máš úplne najradšej. Máš ju nádhernú a ty to veľmi dobre vieš, povedal som ti to miliónkrát. Si mi sympatická úplne celá, nielen kvôli nej, ale ona je drahokamový bonus k tebe. Zbožňujem ťa sledovať, ako sa vieš s ňou pohrať. A viem aj to, že keď mi ju zveríš, vychutnávaš si, ako sa ti viem o ňu postarať ja.

Posielam ti tam najskôr moje prsty. Tá tvoja hebučká mačička sa mi poddáva aj teraz, cítim to. Možno sa teraz na mňa hneváš, a vlastne ani nechceš, aby sa to dialo takto, ale nikdy si mi nedokázala odolať. A ja to viem. A niekedy to aj zneužijem. Tak, ako ty vieš, čo máš použiť na mňa. Už sa prenikavo poznáme a to je dobre. Rukou ti ju preskúmavam a mazlím sa s ňou, jemne a nežne, jej vlhkosť ma upokojuje - reaguješ, takže to nebude medzi nami až také zlé, ako to vyzerá. Pridávam svoj nedočkavý a neposedný jazyk. Voláš ho malý čertík a vždy pri francúzskom bozku vtipne zahlásiš, aby som si naň dával pozor, že ho budeš ešte potrebovať aj pre seba. Obaja si to radi robíme týmto spôsobom. Je vysoko intímny a je dôkazom tvojej dôvery ku mne. Nikdy som ťa týmto štýlom nesklamal a zbožňujem, keď na mojich ústach cítim tvoju rozkoš. Teraz ťa však chcem ešte vytrestať. Nemám rád hádky a ty si ma do jednej zatiahla. Povenujem sa teraz tvojmu pokladu, ale s výnimkou jednej perly - klitoris dnes nechám na pokoji. Viem, že ho nebudeš mať pokojný. Koľkokrát som sa s ním pohral, ten tvoj nádherný príťažlivý hrbolček ťa vie priviesť do ríše takých mohutných a pohlcujúcich orgazmov, že mám často o teba obavy, aby si si kvôli nim neublížila. Dnes však nie. Dnes ti ho nedoprajem. Za trest. Prstami ti tancujem vo vnútri, možno som brnkol aj na géčko, ale to je všetko. Vieš sa urobiť aj takto, ale väčšinou to pre teba nebýva také intenzívne, často som na tebe videl, že ti to nestačilo na naplnenie tvojej žiadostivosti.

Som pod paplónom, takže ti nevidím do tváre a neviem, čo hovoria tvoje oči. Možno sa na mňa pozeráš vyčítavo, až nenávistne. Asi to tak je, pretože zrazu vystrelí ku klitorisu tvoja ruka a začína naň divoko útočiť. To celé tvoje náruživé masírovanie, krúženie a stláčanie dôrazne vyhnalo z tejto krajiny moju ruku, a vlastne aj mňa samého. Tlmene počujem tvoje nástojčivé vzdychanie. Vždy je to vesmírna hudba pre moje uši. Sledujem, aká si nedočkavá. Hlasný výkrik je jasným signálom, že si opäť spadla do oceánu rozkoše. Želám ti to a teší ma to, ani nevieš ako veľmi. Aj keď to tak teraz nevyzerá.

Vyšiel som spod paplóna a nechávam nás oboch odpočinúť si. Počujem tvoj zrýchlený dych a pozorujem tvoje chvejúce sa telo. Po chvíli ticha sa ozveš: „Prečo si ku mne taký zlý?“ a otáčaš na mňa hlavu. Chytám ťa za ruku a pevne ju stisnem. „Sme na seba zlí obaja,“ pozerám sa na ňu s výrazom, v ktorom sa mieša ľútosť s výčitkou. „A zbytočne... zbytočne trápime jeden druhého, aj každý sám seba,“ prikláňam sa bližšie k nej. „Nechcela som sa hádať, iba som chcela tú vec vyriešiť tak, aby...“ začala konečne viac rozprávať, ale zastavujem ju priloženým prstom na jej zmyselné pery. „Ticho už, viac netreba...“ odzbrojujem ju nežnou výzvou a objímam ju. Chvíľu takto ležíme, pritúlení k sebe. Zrazu mi niečo napadne. „Počkaj,“ vstávam a idem do vedľajšej izby. Keď sa vraciam, zvedavo ma sleduje, že čo to má znamenať. Prinášam nožnice a vidím jej nechápavý pohľad. „Lež a nehýb sa,“ položím ju na chrbát a začínam strihať jej nočnú košieľku. Tú, ktorú na nej tak zbožňujem. Snaží sa ma zastaviť, ale nedám sa. Opatrne na nej košieľku rozstrihávam a odhaľujem jej neodolateľné nahé pôvaby. Pre mňa je ideálom ženskej krásy. Zbožňujem na nej každý kúsok, každé zákutie, každú vnadu, aj každú nedokonalosť. Pretože to je celá ona. Košieľku odhadzujem na zem. Pozerá sa za ňou trochu s ľútosťou, ale obaja chápeme - hádžeme náš konflikt za hlavu. Odpúšťame, ale nezabúdame. Nezabúdame, ale dokážeme si odpustiť.

Objímame sa tak náruživo, až sme sa k sebe prilepili, naše telá takmer splývajú v jedno. Prebiehajú po mne zimomriavky, cítim ich aj na tebe. Náhle ma na posteli otáčaš na chrbát a zmocňuješ sa mojej pýchy, nepotrebujem veľa a som naplno pripravený. Pre teba. Svojimi hebkými stehnami ma veľmi dôrazne objímeš a nedočkavo na mňa nasadáš. Trochu ma to zabolelo, ale keď v tebe prepukne nespútaná vášeň, bývaš divoko živočíšna a nekompromisná. Aj to mám na tebe rád. Úplne sa ma zmocňuješ a prestávaš vnímať všetko naokolo. Aj mňa, ale nevadí mi to. Vždy ma vzrušuje, ako si to dokážeš užívať. Mám z toho radosť, naplňuje ma to, ani by som sa nemusel urobiť. Ale nikdy sa ešte nestalo, aby sme tento náš zmyselný tanec nedotiahli do spoločného nádherného konca. Hladím tvoje telo, aj tvoje vyzývavé prsia, cítim sa v tebe úplne skvostne. Tvoja tvár o tebe prezrádza všetko - pootvorené vzdychajúce ústa, vlhké pery a zatvorené oči ťa usvedčujú. Už sa nehneváš. Stretávame sa v trasúcich sa orgazmoch.

Oddychujeme vedľa seba a lovíme posledné zvyšky dozvukov. Nie, ešte nechcem skončiť. Poznám tajné body na tvojom tele, ktoré vždy zafungujú. Keď ich nahmatám, zasmeješ sa. Už si uvoľnená - pravdupovediac, odľahlo mi. Mám ťa radšej v pohodovej nálade, nie namosúrenú. Máš síce aj vtedy svoj pôvab, ktorý som už dokázal v tebe odhaliť, ale úsmev a vyžarujúca spokojnosť na tvojej tvári neuveriteľne zvýraznia tvoju krásu a šarm. „Tu máš, ty nezbedné dievča,“ plieskam ťa po tvojom zadočku. Zdanlivo nahnevane, ale pritom jemne. Vlastne až nežne. „Ešte budeš neposlušná?“ vrčím na teba, ale to už sa obaja začíname na seba usmievať a prechádza to do hlasného smiechu. Smiech je uvoľňujúci až oslobodzujúci. Viem, že je to za nami. Pre tento raz. Opantáva nás ďalšie spontánne milovanie. Nie sex, ale milovanie. V hlavných úlohách sú už len naše ruky a ústa. Hladkanie. Bozky. Šepkanie. Stačí nám to. Nie je to málo, dá sa byť v súznení aj bez orgazmu. Už dávno to vieme.

Toto udobrovanie je očarujúce. Vždy. Niekedy mám dojem, že vyvolávame naše hádky iba kvôli takémuto príjemnému udobrovaniu. Má to niečo do seba, len by to nemalo byť príliš často, pretože to môže byť vyčerpávajúce, a to nechcem. Obaja to nechceme. Ale zatiaľ nám to funguje - každá kríza vráti náš vzťah o krok späť, ale udobrenie nás posunie o dva kroky vpred. Trochu zvláštny spôsob posilňovania našej lásky. Stále si však vieme a chceme povedať: „Milujem ťa.“ „Miluješ ma.“ Túžime si to hovoriť. Každý deň, každú minútu.

Viem, čo urobím hneď ráno - pôjdem jej kúpiť novú nočnú košieľku, rovnakú, aká bola tá predošlá...