Dominant a Kolegyňa časť 2

Keď sa druhá vlna utíšila a jej telo sa ešte stále chvelo na koberci, nechal som ju len na chvíľu ležať – dych sa jej lámal, koža lesklá od potu, oči polozatvorené v tom sladkom omámení. Ale ja som ešte neskončil. Chcel som jej dať presne to, po čom jej telo tajne volalo už mesiace – tú úplnú stratu kontroly, kde každá poloha je nový príkaz, nová hĺbka, nový spôsob, ako ju ovládnuť. Zdvihol som ju z koberca – ľahko, rukami pod kolenami a chrbtom – a položil som ju chrbtom na stôl, nohy viseli cez okraj. To bola prvá inšpirácia – poloha, ktorú Kámasútra volá „otvorená lotosová kvetina“. Rukami som jej roztiahol stehná široko do strán, kolená ohnuté, chodidlá opreté o okraj stola. Stál som medzi jej nohami, pohľadom som ju pripútal k sebe. Pomaly som sa k nej priblížil – najprv som ju len hladil po vnútornej strane stehien, prstami som kreslil dlhé čiary nahor, až kým sa jej boky nezačali nevedomky dvíhať oproti mne. Potom som vstúpil – hlboko, pomaly, cítil som, ako sa jej vnútro otvára ešte viac v tejto polohe. Pohyboval som sa dlhými, kruhovými ťahmi – nie len dopredu-dozadu, ale aj do strán, hore-dole, ako keby som v nej kreslil neviditeľné osmičky. Jej ruky sa natiahli nad hlavu, prsty sa chytili okraja stola, telo sa prehnulo do oblúka. Každý môj pohyb ju nútil sa klenúť vyššie, prsia sa jej zdvíhali, bradavky tvrdé ako kamienky. „Drž sa,“ zašepkal som a zrýchlil – hlboké, kruhové vpády, ktoré ju nútili vydávať tie krátke, ostré vzdy. Jednou rukou som jej chytil členok a zdvihol jej nohu vysoko na svoje rameno – poloha „polmesiac na oblohe“. Teraz som bol ešte hlbšie, uhol bol iný, intenzívnejší. Pohyboval som sa rýchlejšie, rytmicky, cítil som, ako sa jej vnútro sťahuje okolo mňa pri každom výstupe. Druhou rukou som jej krúžil po bruchu dole, prsty našli ten malý, pulzujúci bod – tlačil som naň v rovnakom rytme ako moje boky. Jej dych sa zmenil na prerývané vzlyky, telo sa traslo, ale stále sa držala – poslúchala. Potom som ju zdvihol zo stola – bez toho, aby som z nej vystúpil. Otočil som ju v náručí, nohy jej omotal okolo môjho pása – klasická „visutá lotosová poloha“. Držal som ju pod zadkom, prsty sa vpívali do mäkkého mäsa, ona sa mi omotala rukami okolo krku. Pohyboval som sa v nej stojac – hore-dole, silné, vertikálne ťahy, ktoré ju nútili sa kĺzať po mne. Jej prsia sa mi tlačili do hrudníka, bradavky sa trú o moju košeľu, pery sa jej dotýkali môjho krku – najprv bozky, potom zuby, potom jazyk. Cítil som, ako sa v nej dvíha tretia vlna – pomalšia, ale hlbšia. Zrýchlil som – prudké, krátke vpády, až kým sa jej nohy okolo mňa nestiahli ako zverák a nevydala ten dlhý, tichý výkrik, ktorý sa jej lámal v hrdle. Ale ešte som nekončil. Položil som ju na koberec na bok – poloha „bočný lotos“. Ľahol som si za ňu, jednu jej nohu som zdvihol vysoko, držal som ju v lakti. Vstúpil som zozadu – pomaly, hlboko, cítil som, ako sa jej telo v tejto polohe otvára inak, uhol bol nový, citlivejší. Pohyboval som sa dlhými, pomalými ťahmi – von takmer úplne, potom späť až po samý koreň. Jednou rukou som jej objal prsia, prsty som krúžil okolo bradaviek, štipol som ich, ťahal som ich. Druhou rukou som skĺzol dole – prsty našli jej citlivé miesto, krúžil som tam pomaly, synchronizovane s mojimi pohybmi vnútri. Jej dych sa stal hlbokým, chrapľavým – telo sa jej vlňovalo oproti mne, zadok sa mi tlačil do bokov. „Ešte raz,“ zašepkal som jej do ucha. „Chcem cítiť, ako sa rozpadáš.“ Zrýchlil som – hlboké, silné vpády, prsty vonku rýchlejšie, tlak silnejší. Keď prišla štvrtá vlna – bola to už takmer búrka. Telo sa jej prehnulo, svaly sa napli, vnútro sa sťahovalo v dlhých, prudkých pulzoch. Držal som ju pevne, neprestával som – ešte niekoľko hlbokých, neúprosných pohybov, až kým som sa v nej neuvoľnil sám – horúcim, dlhým prúdom, ktorý ju naplnil úplne, až kým sme sa netriasli spolu v tom istom rytme. Keď sa všetko utíšilo, otočil som ju k sebe. Ležali sme na koberci, telo na tele, dychy pomaly spomalili. Prstami som jej prešiel po chrbtici, po stopách mojich prstov na jej koži.