Stretnutie s dodávateľkou III.

Ľavú rukou som jej položil na temeno hlavy a pritiahol si ju bližšie. Vôňu jej nahej kože som cítil plnými, vybičovanými zmyslami z prítomného okamihu. Naše mihalnice sa takmer dotýkali, keď otvorila ústa a čakala moje hladné pery, ako sa spoja s jej. O to viac bola prekvapená, keď som sa prisal na druhú stranu jej krku. V rovnakom čase, ako som ju jemne zahryzol do doposiaľ mojimi zubami nepoškvrnenej časti, sa jej vydral hlboký, hrdelný výdych z jej hlbokých, samotných útrob tela a duše, priamo z jej jadra.

Jej ruky objali môj chrbát, prstami na ňom hľadala niečo, niečo dôležité, čo tam podľa nej vždy bolo. Tvárou sa pritisla na moju tvár a začala plakať. V celom mojom živote som nikdy nevidel nikoho plakať s takou intenzitou. Jej slzy mi stekali po mojej košeli, ktorá bola zrazu vlhká a začala sa mi lepiť na telo. Plakala dlho, bez vydania akéhokoľvek zvuku. Pevne ma držiac rukami, nahým telom pritisnutá na moju mokrú košeľu, Silvia plakala. Plakala tak dlho až som mal pocit, že nikdy neprestane.

Po pre mňa nekonečne dlhom čase, bez akéhokoľvek varovania, prestala. Pomaly, akoby bojazlivo, sa odtiahla od mojej tváre a pozrela na mňa. S totálne rozmáčaným makeupom, s maskarou a rúžom stečenými na mojej košeli, vyzerala krajšie, ako všetky namaľované ženy v Bratislave. Pozerala sa na mňa s tými jej hladnými, smutnými očami a potichu povedala:

„Ďakujem. Že si neutiekol. Aj za to, že si ma pochopil. A... uhryzol. Neviem, čo som dnes čakala, že sa stane, ale toto rozhodne nie.“ Odvrátila sa nahá na svojej posteli chrbtom ku mne a ja som mal opäť možnosť vidieť jej farbami hrajúce pozadie tela. „Zostaň tu prosím so mnou. Cez noc. Keď chceš, budeme sa milovať. Keď ma ale naozaj chceš, drž ma. Buď pri mne a drž ma celú noc. A ja? Ja Ti poviem, kto som a čo pre mňa to, čo si spravil, znamená.“