Můj brácha by se Ti líbil

Je to dávno. Hrozne dávno. “Můj brácha by se Ti líbil”…vraví mi kolega z práce a ja si vravím to víš že jo aj tak je na čase sa rozptýliť keď po 4 rokov vzťahu… ale tá bude o inom… Teraz brácha. Tak až bude v Prahe ukaž ho. Ja mám rada ty obaly vravel bývalý a ja sa stále usmejem lebo viem že mal pravdu. Veď po ňom bol ďalší kvalitný, pevný, a krásny- obal.A bolo fajn že nedávno po rokoch napísal a bol rád že sme… Svoji. Je to už tak dávno. Teď brácha.
Asi si nespomeniem kde presne sme sa videli prvý krát, viem že si bol… presne môj typ. Presne podľa predstáv a áno, jeho brácha se mi líbil. A ako!
To by som chcela skúsiť, je sám? Má niekoho? Vonia mi? Tie ramená, tak len na krátko ma objať a stisknúť. Prvý krát je mi vlastne jedno či niekoho má, chcem ho pre seba len a len pre seba aspoň na chvíľku. A mať tie ramená pevne okolo seba.
A potom to začalo. Občasné ahoj, banda ľudí na grilovačke, pár dní bez teba ťa vidieť. Tak dlhých dní a Už vôbec netušiť čo by si chcel vôbec aspoň na chvíľku, zlomok sekundy mi byť blízko. A ďalšia grilovačka a tebou, bráchou. Rozhodím siete a uvidíme. Brácha a ďalší kolega Ti to zákonite musia povedať keď im naznačím že si kus! Limitovaná edícia, tak uvidíme za skúšku nič nedám.
Jeden večer sedím sama doma a posielam sms. Ideš von, večer, tak odpočívaš. Moment on je sám doma ešte pár hodín a má ísť von?V piatok? Neexistuje tam sa musím nacpať. A prišla sms, jestli chceš, přijeď mám čas do… kurva že chci!!! Nikdy som nebola tak rýchlo v sprche a z bytu von. Z bytu kde vyhoreli city. Kde som zistila že nie sú veci jak sa zdali.
A tak som mala chvíľku ukradnutú pre seba len s tebou. Večer. V piatok večer. Ja viem že si chcel a mal v pláne o toľkej hodine odísť ale v jeden moment, ani neviem čo hral film alebo sme mali hudbu. Neexistuje nikam ísť.V jeden moment po pár jemných dotykoch, pár letmých pusách…pár hodinách o samote s tebou a pár hlbokých vzdychoch, ten brácha jak by se mi líbil, v ten jeden moment ma tie jeho velké pevné mužné remená pevne stiskli a nešlo ani pomyslieť ich nechať v ten večer ísť… v ten moment som to cítila a vedela… cítila som že to je on. Ten pravý.
Ten… pravý! Aspoň na tu moju chvíľku. Neexistuje ťa nechať v ten večer odísť.
Pravdou dnes je že som vďačná za všetko, to malé okienko ktoré som vtedy mohla vyplniť v tvojom rušnom živote,som vďačná za dobré aj zlé.
Viem že si mal iný program, myslím že si chcel skúsiť pevne držať v ten piatok večer inú, ja som videla tie jej pohľady na minulých grilovačkách a rovnako som sa díva ja. Som Ti vďačná za všetko. Všetko čo si mi dal. Nie je na svete iný liek na duši a telo než keď ma tvoje ramená pevne držia.
Ale to všetko skončilo, je nenávratne preč...
Nikdy už ma držať nebudeš.
Pravidlá, klamstvá, odhalenie a kruté si priznanie že nie som nikoho majetok,
už je čas žiť bez strachu.
Bez pocitu že je to mnou.
Dnes viem že "tvůj brácha sme mi líbil", ale nikdy si mi nepovedal kto to naozaj je.