Bolo už celkom neskoro večer a vonku husto pršalo, keď sa zrazu ozval zvonček. Vôbec som nikoho nečakal. Otvoril som dvere a stál tam on – Roman. Môj najlepší kamarát, s ktorým sme toho za tie roky preskákali viac než dosť.
Svojich stoosemdesiat centimetrov opieral o zárubňu, vlasy mal trochu vlhké od dažďa a na tvári ten svoj typický, no dnes trochu unavený úsmev. Mal na sebe len voľnejšie kraťasy, spod ktorých mu vykukovali tie jeho pekné, detailné tetovania na lýtkach, a obyčajné tričko, ktoré len sťažka skrývalo jeho mierne svalnaté telo.
„Môžem ďalej? Potrebujem vypadnúť z domu,“ opýtal sa a bez čakania na odpoveď vošiel dnu.
Ako si vyzúval tenisky a naťahoval sa, nedalo sa nevšimnúť si, ako sa mu pod látkou črtá pekne svalnatý chrbát. Keď prešiel do obývačky a zvalil sa na môj gauč, môj pohľad mimovoľne skĺzol na jeho dokonalú, guľatú prdelku. Roman bol síce 33-ročný ženatý heterák, ale to mi nikdy nebránilo v tom, aby som si v duchu neuznal, že vyzerá sakramentsky dobre.
Otvoril som nám dve pivá a sadol si do kresla oproti nemu. Začali sme kecať o všetkom možnom – o práci, o autách, o starých spoločných historkách. Atmosféra bola uvoľnená, presne ako vždy, keď sme boli spolu. No čím viac sme pili, tým viac som si všímal, že Roman je akýsi nepokojný. Kýval nohou, neustále sa mrvil na gauči a občas sa mu pohľad zatúlal niekam do prázdna.
Nakoniec s ťažkým povzdychom odložil poloprázdnu fľašu na stôl a prešiel si rukou po tvári.
„Vieš, kamoš...“ začal zrazu, hlas mal o niečo hlbší a znel trochu frustrovane. Zdvihol ku mne zrak a pozrel sa mi priamo do očí. „Ja už fakt neviem, čo so sebou. Posledné týždne som neskutočne nadržaný.“
Zarazil som sa, no neprerušil som ho. Roman bol zvyknutý preberať so mnou svoje intímne problémy až do takýchto detailov. Bežne mi rozprával o tom ako nejakú pretiahol a ako jej napumpoval semeno hlboko do úst. Ja som bol gay a on heterák takže mu to prišlo normálne. Mňa niekedy dokázal hrozne vzrušiť, ale vždy som sa ovládal. Veď Roman by si nikdy nenechal čo len vyhoniť od chlapa a nie ešte napríklad vyfajčiť.
„Doma je to teraz úplne mŕtve,“ pokračoval a oprel sa hlbšie do gauča, pričom mierne roztiahol nohy. „A čo je najhoršie... nemám teraz ani žiadnu bokovku. Nemám nikoho, pri kom by som vypol, nikoho, kde by som sa dokázal uvoľniť a prísť na iné myšlienky. Doslova ma z toho ide roztrhnúť, cítim sa napätý ako struna.“
V miestnosti zrazu nastalo ticho. Len na mňa pozeral a čakal, čo poviem. Vzduch akosi zhustol a ja som si uvedomil, že to napätie, o ktorom hovoril, zrazu preskočilo aj na mňa.
Keďže sme s Romanom mali vždy veľmi otvorený vzťah a baviť sa o sexe pre nás nikdy nebolo tabu, vôbec som sa neostýchal. Pivo z úvodu večera sme už dávno spláchli a na stole stála do polovičky vypitá už druhá fľaša červeného vína, ktorým sme nahradili pivo.
„Takže, zhrňme si to,“ začal som, zatiaľ čo som nám obom dolial do pohárov. „Si nadržaný, napätý a potrebuješ vypnúť. Čo by si teraz najradšej zažil, keby si mal tú možnosť? Aké detaily sa ti preháňajú hlavou?“
Roman si zobral pohár, zľahka ním zakrúžil a pousmial sa. „Ani neviem, či ide o nejaké konkrétne úchylky. Skôr mi chýba ten surový, fyzický kontakt. Vieš, len tak sa nechať unášať, nemyslieť na problémy doma, na prácu... Len čisté uvoľnenie. Mať niekoho, kto sa o to postará a s kým by to bolo úplne bez komplikácií.“
Chápavo som prikývol. Zrazu mi však napadla jedna praktická vec.
„Počkaj chvíľu. Ako si sem vlastne v tomto lejaku prišiel?“ spýtal som sa a ukázal na okno, za ktorým stále bubnoval dážď.
Roman si prehrabol vlasy a trochu previnilo sa zasmial. „Autom. Parkujem dole pred panelákom.“
„No, tak to po tom pive a tej fľaši vína už asi ťažko odšoféruješ domov, kamoš,“ podotkol som s pobaveným úškrnom.
„To mi došlo,“ priznal a pohodlnejšie sa rozvalil. „Počuj, nevadilo by ti, keby som tu dnes prespal? Hodím sa tu na gauč a ráno hneď vypadnem.“
„Jasné, že nie. Si tu kedykoľvek vítaný,“ odpovedal som bez zaváhania.
Aby sme trochu rozbili to ťažké a dusné napätie, ktoré vo vzduchu stále viselo, zobral som do ruky ovládač. „Pustíme si niečo? Na odľahčenie?“
Romanovi sa okamžite rozžiarili oči. „Daj tam Kapitána Ameriku. Toho môžem vždy.“
Zapol som telku, našiel jeho obľúbenú marvelovku a so svojím pohárom vína som sa presunul z kresla priamo k nemu. Sadol som si na gauč vedľa neho. Priestor nebol nejako extra veľký, takže sme sedeli dosť blízko seba. Naše ramená sa takmer dotýkali. Roman si oprel ruku o operadlo za mojou hlavou a natiahol si nohy smerom k stolíku.
Vo svetle televíznej obrazovky, ktorá blikala v inak tmavej obývačke, som z periférie vnímal jeho prítomnosť. Cítil som teplo, ktoré z neho sálalo, a vôňu jeho pokožky zmiešanú s jemným pánskym parfémom. Zatiaľ čo na obrazovke bežali akčné scény, obaja sme akosi stíchli. Sedeli sme vedľa seba a ja som jasne cítil, že tá debata o jeho nadržanosti ani zďaleka neskončila, len sa na chvíľu schovala pod povrch.
Film bežal ďalej a my sme obaja pohodlne opretí sledovali dej. Presne v momente, keď sa na obrazovke v tesnom kostýme objavil Kapitán Amerika od chrbta a kamera dokonale zabrala jeho pevný, tvarovaný zadok, Roman si zľahka odfrkol.
Upil si z pohára a s pohľadom stále upretým na telku úplne vážne, no s jemným úškrnom zahlásil: „Ty vole... keby sa hentak predo mnou predklonil a vyšpúlil na mňa tú svoju prdelku, tak by som do nej s radosťou a bez váhania zasunul.“
Vyprskol som do smiechu. V tej uvoľnenej nálade podpaporenej vínom som inštinktívne natiahol ruku a pobavene ho potľapkal po pevnom, svalnatom stehne. Hneď v zlomku sekundy som si však uvedomil, čo robím, a ruku som bleskovo stiahol späť. Predsa len, bol to môj najlepší kamarát, ženatý heterák, a vzduch medzi nami bol už aj tak dosť nabitý.
Roman však nepokračoval v sledovaní filmu. Pomaly otočil hlavu a pozrel sa priamo na mňa. Z tváre mu zmizol ten vtipkársky výraz a vystriedalo ho niečo oveľa intenzívnejšie. V prítmí obývačky, osvetlenej len blikaním televízora, sa jemne, priam vyzývavo usmial.
Hlas mal zrazu o poznanie tichší, trochu zachrípnutý a plný očakávania.
„Tú ruku môžeš kľudne vrátiť tam, kde bola,“ povedal pomaly, nespúšťajúc mi zrak z očí. A kým som stihol vôbec spracovať, čo práve povedal, ticho dodal: „A možno ju môžeš aj trochu posunúť... vyššie z toho stehna.“
V obývačke zrazu zavládlo ticho, v ktorom bolo počuť len zvuky z filmu a môj vlastný, zrýchlený tep. Už to neboli len vtipy dvoch opitých kamarátov. Atmosféra úplne zhustla a ja som cítil, ako sa mi pod jeho pohľadom zatajil dych.
Similar stories
