S profesorky Madam časť 4

Auto sa nehlučne valilo tmavými ulicami na okraji mesta, potom vošlo do tichého rezidenčného štvrte s vysokými plotmi a tmavými oknami. Celú cestu som sedel vzadu – ruky spojené krátkou reťazou pred telom, obojok stále napnutý, latexový catsuit mokrý od potu, penis stlačený v tesnom materiáli, pulzujúci pri každom hrboľku cesty. Pani Nováková sedela vpredu vedľa šoféra, ani raz sa neotočila. Len raz, na semafore, zdvihla ruku a prstom ukázala na moje kolená.„Nohy spolu. Chrbát rovno. Hlava dole.“Poslúchol som okamžite. Opätky sa mi zabodli do koberčeka, latex zaškrípal.Keď auto zastavilo pred moderným domom s čiernymi oknami a kovovou bránou, šofér vystúpil a otvoril mi dvere. Pani Nováková vystúpila elegantne, otočila sa ku mne a natiahla ruku.„Poď. Pomaly.“Vystúpil som – nohy sa trasú, ihličky cvakali na dlažbe. Potiahla ma za obojok cez bránu, cez záhradu, priamo do domu. Dvere sa za nami zatvorili s tichým cvaknutím.Vnútri bolo ticho. Tmavé drevo, čierne steny, mäkké červené svetlo z bodoviek. Viedla ma cez chodbu do veľkej miestnosti – nie obývačky, ale niečoho iného. Stredobodom bola masívna čierna lavica s okovami, na stene viseli reťaze, na policiach usporiadané biče, putá, masky, strap-ony, vibrátory, sviečky. Vzduch voňal po koži, latexu a niečom sladko-horkom – jej vôni.Zastavila sa uprostred. Otočila sa ku mne.„Tu sa končí verejná hra. Tu si úplne môj. Žiadni diváci. Žiadne úniky. Len ty, ja a tvoje hranice.“Pomaly mi rozopla zips catsuitu na chrbte – od krku až po zadok. Materiál sa roztvoril, chlad vzduchu ma pohladil po spotenej koži. Potom mi stiahla catsuit dole po ramenách, po hrudi, až po pás. Prsia sa mi napínali, bradavky tvrdé od chladu a vzrušenia. Zips v rozkroku zostal zapnutý.„Ruky hore.“Zdvihol som spojené ruky. Ona ich pripevnila k reťazi visiacej zo stropu – napla ju tak, že som stál na špičkách, chrbát prehnutý, telo vystavené. Potom mi stiahla catsuit úplne dole – cez boky, cez stehná, až na členky. Zostal som stáť v čižmách, obojku, s penisom vonku – tvrdým, pulzujúcim, mokrým, bezmocným.Pomaly obišla okolo mňa. Dotýkala sa ma – prstami v rukaviciach. Po chrbte, po zadku, po stehnách. Nikde dlho. Len prejsť, stlačiť, odtiahnuť. Každý dotyk bol elektrický výboj.„Štvrtá lekcia: úplná odovzdanosť. Tvoje telo je teraz nástroj. Moje potešenie je tvoje jediné poslanie.“Vzala tenký kožený bičík – nie jazdecký, ale kratší, pružnejší. Prešiel vzduchom – švih. Prvý úder na zadok. Potom druhý. Tretí. Každý presný, pomalý, s pauzou. Nechávala, kým sa mi dych neupokojí, kým sa telo neprestane triasť.„Počítaj nahlas. Každý úder. A po každom povedz: ‚Ďakujem, Pani.‘“„Jeden... Ďakujem, Pani.“Švih.„Dva... Ďakujem, Pani.“Švih.„Tri... Ďakujem, Pani.“Pri desiatom som už stonal, hlas sa mi lámal, slzy mi tiekli po tvárach – nie od bolesti, ale od intenzity, od toho, ako veľmi som chcel viac a zároveň viac nemohol.Zastavila sa. Položila bičík. Prstami mi prešla po chrbte – jemne, upokojujúco.„Dobre, môj chlapec. Teraz príde odmena.“Vzala malý vibrátor – čierny, hladký. Natrela ho lubrikantom. Pomaly ho priložila k môjmu penisu – nie priamo, ale okolo žaluďa, po celej dĺžke, pomaly krúžila. Vibrácie prebehli telom ako vlna. Stonal som, telo sa myklo v reťaziach.Ale vždy, keď som sa priblížil k hranici – spomalila. Zastavila. Odtiahla.„Nie. Ešte nie.“Opakovala to – desaťkrát, dvadsaťkrát? Neviem. Držala ma na hrane nekonečne dlho. Keď som začal prosiť, plačať, opakovať „prosím, prosím, prosím“, prikázala:„Povedz to správne.“„Prosím, Pani... dovoľte mi... príjsť... pre vás...“Usmiala sa.„Teraz.“Zvýšila vibrácie. Jednou rukou mi chytila penis – pevne, rytmicky. Druhou ma držala za obojok.Explodoval som – kŕče, reťaze hrkotali, semeno striekalo na podlahu, telo sa traslo v nekonečných vlnách. Držala ma, kým som sa neutíšil, kým som nevisel len na reťaziach, slabý, spotený, prázdny.Potom ma pomaly odpútala. Položila na mäkký koberec. Sadla si vedľa mňa, hlavu mi položila na stehno. Hladila mi vlasy – jemne, pomaly.„Dobrá práca,“ zašepkala. „Ale toto bol len začiatok. Zajtra ráno začne piata lekcia. A budeš tu celý týždeň.“Pozrel som sa na ňu zdola – unavený, zlomený, ale šťastný.„Áno, Pani.“Pobozkala ma na čelo – chladne, autoritatívne.„Teraz spi. Nabudúce sa zobudíš v putách. A ja budem čakať.“Zhasla svetlo.A ja som vedel: toto nie je koniec. Toto je len ďalší krok hlbšie.