Risk na pracovisku... druhá časť

Šatňa je na konci chodby, dvere s nápisom "Ženy" sú pootvorené, zvnútra presvitá slabé žlté svetlo z jednej žiarivky.
Vošiel som ticho, ako som sľúbil. Marcela už tam je – sedí na drevenej lavici medzi radmi kovových skriniek, nohy prekrížené, modré tričko stále na sebe, ale sukňa vyhrnutá vysoko po stehná. Tie čierne silónky sa lesknú pod svetlom, nohy má natiahnuté dopredu, špičky topánok sa takmer dotýkajú zeme.
„Meškal si dve minúty,“ povie s úsmevom, ktorý je napoly výsmešný, napoly pozývajúci. Vstane pomaly, otočí sa ku mnechrbtom a oprie sa rukami o skrinku. Zadok vystrčí úmyselne, látka sukne sa napne. „Povedala som ti, že tie silónky ma dnes zabíjajú. Pomôžeš mi?“
Pristúpim bližšie, ruky mi idú rovno na jej boky. Prstami prejdem po okraji sukne, potom dole po stehnách – cítim ten jemný, teplý šuchot nylonu pod dlaňami. Je to ako elektrina.
„Celý deň som si predstavoval práve toto,“ zašepkám jej do ucha, zatiaľ čo rukou stlačím jej prsia cez tričko. Sú plné, mäkké, bradavky už tvrdé – tričko je také tenké, že to cítim cez látku. „Tieto kozy... Marcela, ty vieš, že ma zabíjajú, keď sa takto hýbu, keď ideš s vedrom hore-dole po rebríku.“
Ona sa zasmeje ticho, zakloní hlavu dozadu, aby mi dala prístup k krku. Pobozkám ju tam, potom nižšie – rukou jej stiahnem ramienko trička dole, odhalí sa ramienko podprsenky a horná časť prsníka. Prstami prejdem po dekoltu, stlačím jemne, cítim, ako sa jej dych zrýchľuje.
„Tak mi ich vyzleč,“ povie chrapľavo a zdvihne jednu nohu na lavicu. Sukňa sa vyhrnie úplne, silónky sú teraz v plnej kráse – tenké, lesklé, s tou jemnou čiernou lemovkou na špičkách. Chytím ju za členok, pomaly jej stiahnem topánku. Potom druhú. Prsty jej prejdú po chodidle cez nylon – je teplé, trochu vlhké od celodennej práce.
„Cítiš to? Celý deň som v nich chodila a myslela na teba,“ zašepká. Otočí sa, sadne si na lavicu a roztiahne nohy. „Začni tu... hore po stehnách. Chcem cítiť tvoje ruky všade.“
Kľaknem si pred ňu, ruky mi idú po jej lýtkach nahor – pomaly, cítim každý milimeter nylonu, ako sa napína a uvoľňuje. Keď dosiahnem stehná, prsty sa zastavia na lemovke pančúch, kde sa stretáva s kožou. Potom vyššie – pod sukňu, kde už cítim teplo jej tela. Ona sa predkloní, chytí ma za hlavu a pritiahne si na k prsiam. Tričko si sama stiahne cez hlavu, ostane len v podprsenke a silónkach.
„Pozri sa na ne,“ povie a rukou si ich zdvihne, stlačí k sebe. „Celý deň si na ne pozeral... teraz sú tvoje.“
Rukou jej rozopnem podprsenku, nechá ju spadnúť. Prsia sa uvoľnia, plné a ťažké. Pobozkám ich, jazykom prejdem po bradavkách – ona zastenala. Druhou rukou mi siahne na opasok, rozopne ho rýchlo.
„Teraz ty... chcem cítiť, ako veľmi ťa tie silónky vzrušujú,“ povie a nohou mi prejde po hrudi dole, špičkou cez brucho až k rozkroku. Nylon je hladký, chladivý, ale jej pohyb je horúci. Chytím nohu, prstami prejdem po stehne a potom – pomaly, úmyselne – začnem trhať silónky. Najprv malá dierka na vnútornej strane stehna, potom väčšia. Ona sa usmeje, nohy roztiahne ešte viac.
„Áno... takto. Roztrhni ich úplne. Chcem, aby si ma vzal presne tak, ako si to celý deň predstavoval – odzadu, na tej lavici, s rukami na mojich prsiach a tými nylonmi ešte na nohách.“
Otočí sa, oprie sa rukami o skrinku, zadok vystrčí. Silónky sú už roztrhané, dierky odhaľujú kožu. Stiahnem si nohavice, pritisnem sa k nej – rukou jej chytím prsia zozadu, druhou rukou ju držím za bok.
A potom už len rytmus – rýchly, tvrdý, jej stenanie sa mieša s mojim dychom. Každý pohyb je sprevádzaný šuchotom zvyškov nylonu, jej prsia sa hojdajú v mojich dlaniach, zadok sa tlačí proti mne.
Keď skončíme, ona sa otočí, stále dychčiac, pritisne sa ku mne celým telom.
„Zajtra o takomto čase opäť... a ja si vezmem nové silónky. Tentoraz tenšie. A ty mi ich roztrhneš pomalšie.“
Pobozká ma, oblečie sa rýchlo – ale tie roztrhané pančuchy si nechá na nohách.
„Nech si ich nosím domov... ako pripomienku, že viem držať pevnejšie, ako ktokoľvek iný.“
A odíde prvá– šuchot nylonu v chodbe mi ešte dlho znie v ušiach...🤤