V prvom rade sa predstavím. Som, povedzme, Zuzka – 31-ročná mama dvoch detí a „šťastne“ vydatá žena. To slovo dávam do úvodzoviek zámerne. Vedela som, že som aj na ženy. Len som si to nikdy nedovolila úplne priznať nahlas. Romantický vzťah si síce predstaviť neviem… ale moja fantázia si ide svoje. A dosť často. Pár krát som si niečo málo vyskúšala. Potom prišiel život, manžel – a ten je, povedzme, skôr konzervatívny typ. Takže niektoré moje myšlienky ostali… nevyužité. V práci som vedúca oddelenia. Vlastná kancelária, zavreté dvere, pokoj… a aj isté „možnosti“, ktoré si človek občas nechce priznať. A potom prišla ona. Marta. Devätnásť, čerstvo po maturite. Mladá, sebavedomá, prirodzene príťažlivá. Najprv som si to nechcela pripustiť. Veď je to len nová kolegyňa. Lenže potom som zistila, že je lesba. A vtedy sa niečo zlomilo. Myšlienky, ktoré som roky držala na uzde, sa zrazu rozbehli bez kontroly. Každý jej úsmev, každé náhodné stretnutie na chodbe… všetko malo zrazu iný podtón. Lenže tu bol problém. Bola som jej šéfka. A to robilo celú situáciu ešte… nebezpečnejšou. Potom si ma našla na Instagrame. Začala mi lajkovať fotky – ale výhradne tie, kde som sama. Žiadny manžel. Žiadna rodina. Náhoda? Tomu som neverila ani sekundu. A ja som si medzitým začala v hlave skladať scenáre. Nevinné. Menej nevinné. A potom také, ktoré by som nahlas nepovedala ani sama sebe. Otázka už nebola či..... Ale kedy… a kto urobí prvý krok.
