Viedenské precitnutie

Martin sa prebudil, keď prvé lúče slnka začali prenikať cez ťažké závesy prezidentského apartmánu. Premýšľal o noci, ktorú práve zažil, o prvom milovaní, ktoré sa mu zdalo ako krásny sen. Otočil hlavu a uvidel Viktora spať s jemným úsmevom na perách. V tej chvíli pocítil nesmierny pokoj. Vedel, že toto nie je len náhodné stretnutie, ale začiatok niečoho hlbšieho.

​Pri raňajkách v hotelovej reštaurácii, obklopení vôňou čerstvej kávy a luxusom, sa Viktor na Martina pozorne zahľadel. „Aké máš plány na najbližšie dni? Sú tvoje prednášky dôležité, alebo ich môžeš vymeškať?“

​Martin sa na chvíľu odmlčal, v hlave si premietal rozvrh. „Prednášky sú dôležité, ale toto... toto je dôležitejšie,“ odpovedal s úsmevom a natiahol sa cez stôl, aby Viktora chytil za ruku. Rozhodli sa, že tento deň a noc budú patriť len im.

​Zvyšok dopoludnia strávili prechádzkou po nábreží Dunaja. Atmosféra medzi nimi bola iná než v kine pred rokom a pol. Zmizla nervozita a nahradila ju dôvera. Rozprávali sa o čase, kedy boli od seba, o škole aj o Viktorových plánoch.

​Keď sa však nad Viedňou rozprestrela noc, mesto úplne zmenilo svoju tvár. Historické budovy sa rozžiarili tisíckami svetiel.

Kráčali ruka v ruke davom, no Martin mal pocit, akoby okolo nich existovala neviditeľná bublina.

Zastavili sa nad osvetlenou operou. Viktor Martina zozadu objal a položil mu bradu na plece. „Všetky tie svetlá sú nič oproti tomu, ako žiariš ty,“ zašepkal mu do ucha.

​Aby prelomili romantické ticho, vyrazili do jedného z vyhlásených klubov v štvrti Bermudadreieck. Len čo vošli, pohltili ich dunivé basy a neónové svetlá.

Na parkete sa telá pohybovali v jednotnom rytme. Martin sa pod Viktorovým vplyvom úplne uvoľnil. Tanec bol hravý a dráždivý, zakaždým, keď sa ich telá pri otáčke letmo stretli, medzi nimi preletela iskra.

V jednu chvíľu ich dav pritlačil k stĺpu. Viktor oprel ruku o stenu nad Martinovou hlavou a v hrmote hudby mu zakričal: „Si neuveriteľný!“ Martin ho chytil za golier a pritiahol si ho k sebe na krátky, dychberúci bozk, v ktorom bola cítiť eufória noci. Viktor Martina vášnivo bozkával a na svojom stehne cítil ako Martinovi pulzuje rozkrok. Vzal ho za ruku a odviedol ho bokom, mimo pohľady ostatných ľudí do tichej miestnosti, ktorá bola zariadená ako kancelária. Písací stôl, kožený gauč, obrovská knižnica a mnoho iného dotváralo atmosféru prítomnosti. Martin bol očarený. Martin ho odviedol k stolu. Nechal ho oprieť sa zadkom o stôl. Pristúpil k nemu a pokračoval v tom, čo začalo na parkete. Bozkával Martina všade. Hladili sa navzájom.

Po chvíli Viktor prestal. Pozrel sa Martinovi do očí. "Smiem?" "Áno, iste." Povedal Martin. Po tomto mu Viktor rozopol elegantnú košeľu. Bozkával ho na hrudi a pomaly mu rozopinal opasok a nohavice. Vyzliekol mu košeľu a stiahol nohavice. Martin mal všade zimomriavky a bradavky mal extrémne tvrdé. Nevedno či z chladu miestnosti, alebo od vzrušenia.

Martin v boxerkách si pokľakol a pritlačil sa Viktorovi do rozkroku. Viktor ho chytil za hlavu. Jemne sa vlnil v bokoch. Martin citil velmi dobre známu možnosť, ktorá postupne tuhla. Rozopol opasok, gombík na nohaviciach a povolil zips. Stiahol ich. Vyskovil na neho krasne žilnatý penis. Privoňal k nemu, k semenníkom a Viktorovím stehnám. Hladil ho pri tom po zadku. Viktor sa odtiahol. "Zakloň hlavu, otvor ústa a vyplaz jazyk" Prikázal mu vyktor. Vložil mu do otvorených naliaty penis. Pekne pomaly sa s ním hral. Martin poslušne fajčil. Viktor mu vkĺzal do ústa a do krku. Martin si to očividne užíval. Slastne vzdychal. Viktor postupne pritvrďoval. Prirážal odvážnejšie. Martin sa zadúšal pod obrovskou tiahou Viktorovho údu ale neuhol.

Po chvíli Viktor Martina zodvihol a oprel ho v predklone na stôl. Prešiel po ňom pohľadom a plesol ho po zadku. "Zodvihni ľavú nodu a polož ju na stôl." Viktor si kľakol a roztiahol Martinovi polky. Privoňal k análu a pomaly mu ho jazykom začal lízať. Krúžil jazykom okolo otvoru. Prešiel na brázdu, olízal mu semenníky a popritom ho jemne honil. Martinov penis ešte nebol tvrdý. Stiahol mu predkožku a olízol mu žáluď. Vratil sa späť k análu. Lízal ho akoby to bol posledný kus čokoládovej polevy. Postavil sa, chytil svoj tuhý žilnatý penis druhou rukou ho poriadne naslinil. Párkrát s nim zakrútil okolo Martinovho análu. Jemne ho vsunul dnu. Martin zavzdichal a predklonil hlavu. Viktor ho pomaly penetroval. Vedel, že nemôže byť násilný. Martin si to začal užívať. "Hlabšie." Zašepkal a pri tom slastne vzdychal. "Ola lá, pozrime sa!" Plesol ho znova po zadku. "No dobre teda." Viktor vkĺzol do Martina po koreň. Martin zastonal. Pekne ho penetroval. Pomaly a precízne. Stehná a Viktorove semenníky plieskali. Martin si to užíval. Po chvíli Viktor prestal, vzal Martina a odviedol ho ku gaču. Martin sa posadil. Viktor pristúpil a Martin ho začal fajčiť. Pekne si to užívali. Viktor opatrne prirážal pekne hlboko. Martin sa po chíli odtiahol a zvalil sa na chrbát. Zodvihol nohy. "Pokračuj!" Zvolal. Viktor neváhal a zasunul svoj penis dnu. Penetroval Martina. Striedal rytmus. Rychlejšie, pomaly. Martin si honil svoj penis a hladil Viktora po hrudi. Martin stonal a začal sa v panve triasť. Viktor uchopil Martina za semenníky v päsť. Netrvalo to dlho a martin sa urobil. Všetko bolo od horúceho semena. Viktor sa pousmial a vytiahol penis. Martin zliezol z gauča na zem a kľakol si. Viktor pristupil a honil si penis. "Líž mi vajcia." Martin poslúchol a užíval si to. Viktor si honil svoj penis. Po chvíľke sa Viktorove semenníky stiahli a nasledovala explózia Viktorovej miazgy. Ostriekal Martina takmer celého. Pousmial sa na neho šibalsky. Postavil Martina na rovnénohy. Zlizal z neho semeno a začali sa bozkávať. Vymenili si pohľady a v tichosti sa obliekli. Vratili sa na parket. Pretancovali zvyšok noci.

​Keď nad ránom opúšťali klub a kráčali vyľudnenými ulicami späť k hotelu, Martin mal hlavu opretú o Viktorovo rameno. Cítil príjemnú únavu, ale v srdci mal neopísateľný mier.

"Dnešná noc mi ukázala, že s tebou sa nestratím ani v tom najväčšom meste,“ povedal Martin potichu, keď vchádzali do lobby

​Viktor sa zastavil, vzal Martina za obe ruky a vážne sa mu pozrel do očí. „Nechcel som byť len krátkou kapitolou v tvojom živote, Martin. Chcem byť celým tvojím príbehom. Tento výlet bol len začiatok. Počítam s každým ďalším víkendom, ktorý príde.“

​Cesta späť do Bratislavy ubehla v sprievode ich obľúbenej hudby. Keď ho Viktor vysádzal pred internátom, nebolo to lúčenie. Bol to prísľub, že táto viedenská jazda bola len prvou z mnohých, ktoré ich v ich spoločnom živote ešte čakajú. Martin kráčal do svojej izby s pocitom, že svet je zrazu oveľa farebnejší.