Stolička pri okne

Bol to jej nápad. Presnejšie – bol to jej darček jemu.

„Chcem aby si videl," povedala jedného večera, bez úvodu, bez kontextu. „Chcem aby si sedel v kúte a díval sa."

On nepovedal nič. Len sa na ňu pozrel.

„Na masáž," dodala. A potom, po pauze: „A na to čo príde potom."

Masér prišiel o ôsmej. Vysoký, pokojný, profesionálny – priniesol vlastný skladací stôl a ohrievačku na olej, postavil všetko v ich spálni bez toho aby sa obzeral. Manžel sedel na stoličke pri okne. Masér si ho všimol, kývol, viac nič. Bolo zrejmé že to nie je prvýkrát čo pracuje v takýchto podmienkach.

Ona vstúpila v župane. Pozrela sa na muža pri okne – dlhý pohľad, teplý, trocha triumfujúci – a župan odložila pomaly, vedome, ako keby mala celý čas sveta.

Ľahla si na stôl.

Masér pracoval systematicky a bez zbytočných slov. Siahol po ohrievačke, fľaša bola teplá – nalial olej do dlane a prvý dotyk na jej pleciach ju rozosmialo potešením. Ten kontrast teplého oleja a chladného vzduchu v izbe. Manžel pri okne sa nepohol.

Dlhé ťahy po chrbte, tlak na lopatky, pomalá práca pozdĺž chrbtice. Ona vydávala tiché zvuky ktoré manžel poznal dobre – ale nie z takéhoto kontextu. Tu zneli inak. Slobodnejšie. Nefiltrované.

Masér prešiel na zadok. Pracoval bez váhania – miesil svaly, rozťahoval, tlačil. Nalial teplý olej priamo na obe polovice a rozotieral ho pomalými krúživými pohybmi. Ona si podložila ruky pod bradu a manžel videl jej profil – zavreté oči, pootvorené ústa, výraz ktorý u nej poznal ale nikdy takto nezdieľal s nikým iným.
Teplý olej stekal medzi jej stehná. Masér ho nasledoval – vnútorná strana stehien, pomalý pohyb nahor, zastavil sa tesne tam kde ona nevedome chcela aby nezastavil. Ona roztiahla nohy mierne, inštinktívne. Manžel sa vo svojej stoličke pohol – prvýkrát za dlhú chvíľu.

Masér ju otočil na chrbát.

Teraz manžel videl jej tvár celú. Videl ako sa pozerá na strop a dýcha – pomaly, vedome, akoby sa sústredila na to aby dýchanie udržala rovnomerné. Teplý olej na bruchu, na rebrách, ruky prechádzajú nahor bez zastavenia.

Keď sa dotkol jej prsníkov ona prestala predstierať rovnomerné dýchanie úplne.

Pracoval pomaly – krúživými pohybmi, palcom prechádzal po bradavkách ktoré boli tvrdé a citlivé od prvej minúty. Ona sa zahryzla do pery. Pozrela sa na muža pri okne – priamo na neho, dlhý otvorený pohľad – a vydržala ho kým masér nezačal striedať ruky s ústami. Keď vzal bradavku do úst ona zavrela oči a zaklonila hlavu a ten pohľad sa prerušil.

Manžel pri okne vydržal.

Masérova ruka zostúpila nadol – pomalý pohyb pozdĺž brucha, pomedzi jej stehná ktoré sa otvorili bez váhania. Keď sa jej prvýkrát dotkol tam ona vykríkla krátko a ostro a rukami zovrela okraj stolu.
Pracoval rovnako sústredene ako pri masáži – systematicky, bez náhlenia. Sledoval jej reakcie a upravoval tlak, rytmus, hĺbku. Ona sa dvíhala bokmi naproti jeho ruke, vzdychala nahlas bez zábran, vlasy sa jej rozptýlili po stole.

Manžel pri okne videl všetko. Neodvracal pohľad.

Ona sa otočila k nemu – uprostred všetkého, keď bola najbližšie k vrcholu – a pozrela sa na neho s výrazom ktorý nevedel celkom pomenovať. Bolo tam niečo ako výzva, niečo ako dar, niečo ako otázka na ktorú chcela vidieť odpoveď v jeho tvári.

Keď vrchol prišiel bolo to dlhé a hlasné a ona celý čas držala jeho pohľad. Vydýchala jeho meno. Nie masérovo. Jeho.

Masér počkal kým sa upokojí. Profesionálne, pokojne. Potom siahol po uteráku a prikryl ju.
Zbalil stôl bez zhonu. Pri odchode si podal ruku s manželom – vecne, ľahko, ako po každej inej zákazke. Dvere sa zatvorili.

Izba zostala teplá, tmavá, voňala po oleji.

Ona stále ležala na posteli. Rozcuchané vlasy, pomalý dych, na perách niečo čo nebol celkom úsmev.
Pozrela sa na neho od dverí.

„Tak," povedala ticho. „Ako to bolo?"

On prišiel k nej. Sadol si na okraj postele a dlho nič nehovoril. Potom jej zatlačil prameň vlasov za ucho – jemne, pomaly.

„Ešte raz," povedal.

Ona sa usmiali. Vedela že povie práve toto.