malé letné dobrodružstvo.

Mala som vtedy 18 rokov. Bola som strednej postavy, mala som dlhé tmavoblond vlasy, sivo-modré oči so zeleným odleskom, plné pery, menšie prsia a pekne tvarovaný zadok.

Bolo leto. S babkou ma odviezli na chatu. Ona trávila dni pri televízore, v letnej kuchyni alebo v záhrade pri sadeniciach. V ten deň ju kamarátka zavolala na návštevu, no mne sa ísť nechcelo. Nechala mi kľúč – ak by som chcela, mohla som ísť do obchodu alebo von s kamarátmi. Vedela som, že babka sa vráti až nadránom, lebo keď sa raz niekam vyberie, vie sa zabaviť.

Nevedela som, čo so sebou, a tak som sa rozhodla prejsť po dedine. Dostala som chuť na kávu, ktorá doma nebola. Zamkla som bránku a vyšla na cestu. Už sa stmievalo. Mala som na sebe sivé tričko a šortky s vysokým pásom, ktoré zvýrazňovali moje krivky.

Cestou do obchodu som stretla partiu známych chalanov. Pozdravili ma a zavolali ma ísť s nimi. „Jeden deň bez kávy prežijem,“ pomyslela som si. Smerovali sme k domu jedného z nich – Mareka. Vysoký, športovej postavy, s výraznými lícnymi kosťami, modrými očami a tmavými vlasmi. Vedela som, že sa mu páčim, no ja som sa vtedy nechcela zaoberať chalanmi, aj keď mi ich prítomnosť chýbala.

Chalani sa rozprávali medzi sebou, ale držali ma uprostred skupiny. Reč sa zvrtla na dievčatá. Peter ma objal okolo pása a pritlačil k sebe. Snažila som sa ho odstrčiť, no nepodarilo sa mi to. Vtedy sa ma zastal Tomáš.

„Nechaj ju, keď nechce,“ povedal pokojne.

O chvíľu sa ma spýtal, či ma môže vziať na chrbát. Najprv som odmietala, vraj som ťažká, no zasmial sa, že sotva vážim vyše štyridsať kíl. Súhlasila som.

Jeho pevný chrbát, silné ruky, vôňa kože… uvoľnila som sa tak, že som mu na pleci takmer zaspala. Keď sme dorazili k Marekovi, Tomáš ma opatrne zložil a vzal do náručia, aby ma nezobudil. Sedela som mu na kolenách a driemala opretá o jeho rameno.

Keď som sa prebrala, bola som ešte rozospatá. Objala som ho okolo krku a povedala, že chcem do postele. Chalani sa smiali, no Marek navrhol, aby som prespala u neho, keďže už bola tma. Poprosila som Tomáša, aby ma odprevadil.

V spálni ma položil na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Zrazu som sa cítila zvláštne bdelá. Poďakovala som mu. Usmial sa tým úsmevom, v ktorom sa dalo stratiť. Pozerali sme si do očí, potom na pery… a pobozkali sme sa.

Jeho dotyky boli nežné, pomalé, objavné. Bozkával mi krk, ramená, hladil ma po chrbte. Tričko zo mňa skĺzlo a jeho pery sa presúvali nižšie. Vzduch medzi nami zhustol napätím. Keď si ma položil na chrbát a kľakol si medzi moje nohy, cítila som, ako veľmi po ňom túžim.

Postupne ma vyzliekol zvyškov oblečenia. Jeho pohľady, dotyky a bozky ma pripravovali o dych. Všetko sa dialo prirodzene, bez slov, len v rytme našich tiel a dychu. Keď sa ma ticho spýtal, či to naozaj chcem, odpovedala som bez váhania, že áno.

To, čo nasledovalo, bolo pre mňa prvým skutočným splynutím s mužom. Bolo to intenzívne, vášnivé, ale zároveň citlivé a plné pozornosti. Objavovala som nové pocity, nové vlny rozkoše, ktoré ma úplne pohltili. Tomáš ma viedol istotou a nežnosťou, akoby presne vedel, čo potrebujem.

Striedali sme polohy, tempo aj nálady – od pomalých, hlbokých pohybov až po divokejšiu vášeň. Smiali sme sa, bozkávali, hladili. Čas prestal existovať. Boli sme len my dvaja, naše telá, náš dych a tlmené vzdychy v šere izby.

Potom sme sa spolu osprchovali, stále sa objímajúc. Doniesol ma späť do postele, akoby som bola niečo krehké a vzácne. Ležali sme pod perinou, rozprávali sa šeptom, bozkávali a dotýkali, kým sme obaja únavou nezaspali.

Ráno ma Tomáš odprevadil domov. Ešte dlho sme stáli pred bránkou a bozkávali sa.