Drak a princezná III. Obojok

Princezná si všimla obojok skôr, než sa ho dotkol.

Ležal na kamennom podstavci hlboko v jaskyni, kde sa svetlo ohňa lámalo na tmavom kove. Nebol hrubý. Nebol brutálny.

Bol krásny.

Temný kov s jemnými rytinami pripomínajúcimi dračie šupiny. Uprostred mal drobný kameň, v ktorom akoby tlelo vnútorné svetlo.

„To je pre koho?“

Vedela odpoveď skôr, než sa spýtala.

Drak ju dlho pozoroval.

„Obojky,“ povedal pomaly, „nie sú o vlastníctve tak, ako si myslia ľudia.“

Priblížil sa.

„Tak o čom sú?“

Jeho zlaté oči sa stretli s jej.

„O dôvere.“

Ticho.

„A kontrole?“ spýtala sa.

Takmer nepatrný dračí úsmev.

„Aj o nej.“

„Pokľakni.“

Tentoraz neváhala.

Kameň pod kolenami bol chladný, no jeho prítomnosť bola teplá. Ťažká. Všadeprítomná.

Drak vzal obojok jemnejšie, než by čakala.

„Ak ho prijmeš,“ povedal ticho, „nebude to preto, že musíš.“

Pomaly obišiel za ňu.

„Ale preto, že sa rozhodneš.“

Cítila jeho dych na šiji.

„A ak odmietnem?“

Ticho.

„Potom sa nič nestane.“

To ju zaskočilo viac než akýkoľvek rozkaz.

„Naozaj?“

„Princezná…“

Jeho hlas bol hlboký, mäkký, nebezpečne pokojný.

„Najsilnejšie puto je to, ktoré nie je vynútené.“

Prsty sa jej mierne zachveli.

„A ak prijmem?“

Dlhé ticho.

Potom jeho šepot pri uchu.

„Potom budem vedieť, že rozumieš, čo robíš.“

Zavrela oči.

A veľmi pomaly sklonila hlavu.

Nie zo strachu.

Nie z porážky.

Z voľby.

Zacítila jemné zacvaknutie pri krku.

Prekvapivo ľahké.

A predsa sa niečo zmenilo.

Nie v obojku.

V nej.

„Pozri sa na mňa.“

Poslúchla.

Jeho pohľad bol iný.

Nie triumfálny.

Takmer… hrdý.

„Ako sa cítiš?“

Dlho hľadala odpoveď.

„Pokojnejšie.“

To ho zjavne neprekvapilo.

„Prečo?“

Ruka sa jej nevedome dotkla obojku.

„Neviem.“

Drak sklonil hlavu bližšie.

„Pretože hranice môžu byť zvláštne oslobodzujúce.“

Jeho pazúr sa jemne dotkol kovu pri jej krku.

„Toto nie je znak, že si menej.“

Ticho.

„Je to znak, že si niečo vedome prijala.“

Jej srdce bilo prudko.

A napriek tomu pokojne.

Neskôr tej noci sedela pri vstupe do jaskyne a po prvýkrát si uvedomila, že sa necíti uväznená.

Cítila sa ukotvená.

A to bolo oveľa nebezpečnejšie.