Zamknutá izba 2

ahojte 🙂 upozorňujem, že pri tejto poviedke je potrebné prečítať si aj prvý diel 😉

Keď sa dvere za ním s tichým cvaknutím zamkli, v izbe zostalo len ťažké, horúce ticho. Eva ležala nehybne na rozhádzaných čiernych saténových plachtách. Jej telo stále pulzovalo, pokožka ju pálila na miestach, kde ju držal, a v jej vnútri pomaly chladlo jeho semeno.
Pozrela sa na strop. Žiadne emócie. Žiadne výčitky. Len čistý, živočíšny adrenalín, ktorý jej stále koloval v žilách. Presne toto chcela. Slobodu bez záväzkov, bez otravných otázok, ako sa mala v škole, alebo pretvárky, ktorú musela hrať pred učiteľom matematiky, keď si kupovala lepšiu známku. Tu bola len telom, ktoré prijímalo čistú rozkoš.
Pomaly sa posadila. Na zrkadle bol stále viditeľný matný otlačok jej chrbta a stehien, svedectvo o tom, ako surovo a divoko si ju pred chvíľou bral. Zo zeme zdvihla roztrhané nohavičky a hodila ich do koša. Obliekla si blúzku, hoci jej chýbalo niekoľko gombíkov, a upravila si sukňu.
Keď odchádzala z vily, nočný vzduch ju udrel do tváre. Celú cestu domov cítila medzi nohami vlhko a tupý tlak, ktorý jej pripomínal každé jedno vniknutie.

​Nasledujúca noc: 23:55

​Eva stála pred tou istou vilou. Srdce jej splašene bilo, no tentoraz to nebol strach. Bola to čistá netrpezlivosť. Čo znamenalo „Iná hra“?

​Vstúpila dnu. Dom bol opäť tichý, no atmosféra bola iná. Na schodisku nebola tma ako minule; na každom treťom schode horela hrubá, čierna svieca. Ich plamene vrhali na steny dlhé, tancujúce tiene.
Vyšla na druhé poschodie a podišla k izbe bez okien. Dvere boli pootvorené na šírku dlane. Zatlačila do nich a vošla.
Miestnosť sa zmenila. Saténové plachty na posteli boli preč. Nahradil ich hrubý, tmavočervený matrac. Na zrkadlách viseli ťažké čierne látky, takže už nevidela svoj odraz. V strede izby, priamo nad posteľou, viselo zo stropu hrubé lano s koženými putami na zápästia.
Na posteli ležala obálka. Eva k nej podišla s roztraseným dychom a otvorila ju. Vnútri bol lístok napísaný strohým, pevným písmom:

„Vyzleč sa.
Cez oči si previaž šatku ktorá je na nočnom stolíku. Pripútaj si ruky nad hlavu a kľakni si na posteľ chrbtom k dverám. Ak prehovoríš alebo sa pokúsiš otočiť pred mojím príchodom, hra končí.“

Eva sa hlboko nadýchla. Pozrela sa na kožené putá visiace zhora. Predstava, že bude úplne bezbranná, slepá a vystavená jeho vôli, v nej prebudila takú vlnu vzrušenia, že sa jej podlomili kolená.

​Zhodila zo seba šaty. Ostala úplne nahá. Vzala zo stolíka hodvábnu šatku a pevne si ju uviazala okolo očí. Svet okolo nej zmizol. Ostal len sluch, hmat a vôňa starej vily zmiešaná s vôňou vosku.

​Vyliezla na posteľ, kľakla si a natiahla ruky nad hlavu. S trochou námahy vsunula zápästia do kožených putiek a zacvakla ich. Lano bolo napnuté tak akurát, aby ju nútilo držať chrbát vystretý a zadok vystrčený dozadu. Vyzývavá, zraniteľná póza.

A čakala...

​Každú sekundu vnímala ako večnosť. Každý šelest vetra vonku ju prinútil trhnúť sebou. Koža jej naskočila husou kožou, bradavky jej stvrdli v chladnom vzduchu miestnosti.

​A potom sa to stalo. Cvaknutie zámku.

​Dvere sa otvorili a vzápätí zatvorili. Kroky neboli tiché ako minule. Boli ťažké, zámerne hlasné. Eva počula, ako sa približuje k posteli. Cítila jeho prítomnosť, jeho teplo, hoci ho nevidela.

​„Dobré dievča,“ ozval sa jeho hlboký hlas tesne pri jej uchu. Jeho horúci dych ju pošteklil na krku a ona sa nevedomky zachvela.

​Zrazu ucítila na svojom chrbte niečo chladné. Kov. Pomaly, mučivo pomaly prechádzal čepeľou noža po jej chrbtici smerom nadol, cez kríže až k jej zadku. Eva stiahla polovičky k sebe, dych sa jej zasekol v hrdle.

​„Hra má dnes len jedno pravidlo, Eva,“ zašepkal, pričom čepeľou jemne zatlačil na kožu medzi jej stehnami, presne tam, kde už bola premočená túžbou. „Dostaneš ma až vtedy, keď ťa o to donútim prosiť. A ver mi... budeš prosiť veľmi rýchlo.“
Chladná oceľ noža sa kĺzala po jej vnútornej strane stehien a Eva mala pocit, že ak sa hneď nepohne, vyskočí z vlastnej kože. Chcela sa pritlačiť k tomu chladu, chcela ucítiť jeho ruky, no lano nad jej hlavou ju držalo v neúprosnej pozícii. Bola dokonale nehybná, vystavená napospas jeho vôli.

​„Psssst,“ ozval sa jeho hlas tesne pri jej uchu, keď sa pokúsila pohnúť bokmi. „Povedal som bez zvuku a bez pohybu.“

​Čepeľ zmizla. Eva napla sluch, snažiac sa zachytiť každý zvuk v tmavej izbe. Začula tiché šuchnutie látky – sťahoval si oblečenie. Predstava jeho nahého, svalnatého tela, ktoré v nej predchádzajúcu noc zanechalo taký hlboký otlačok, z nej vysávala posledné zvyšky sebaovládania.

​Namiesto jeho tela však prišlo niečo iné. Na koži na zadku ucítila ostrý, pálivý náraz.

​Plesk!

​Eva zalapala po dychu a vykríkla do prázdna izby. Udrel ju otvorenou dlaňou. Bolesť bola ostrá, no okamžite sa transformovala do pulzujúceho tepla, ktoré jej vystrelilo priamo medzi nohy.

​Plesk!

​Druhý úder dopadol na druhé stehno. „Budeš poslušná?“ spýtal sa ticho, jeho hlas bol nízky, nebezpečný a neuveriteľne vzrušujúci.

​„Áno,“ vyhŕkla sťažka, hoci mala podľa lístka mlčať. Nedokázala si pomôcť.

​„Nerozumel som,“ zašepkal a tentoraz ucítila, ako sa jeho horúci, tvrdý penis oprel o jej zadoček zozadu. Tlačil ním na ňu cez rozhorúčenú pokožku, no nevnikal dnu. Len ju mučil tou blízkosťou. Štavička túžby z nej stekala po jej stehnách.

​„Áno... prosím,“ zastonala, prsty zaťaté do kožených putiek nad hlavou. Lano sa napínalo, ako sa snažila cúvnuť a nabodnúť sa na neho sama.

​„Ešte nie,“ odvetil chladne.

​Zrazu ju chytil za vlasy, zaklonil jej hlavu dozadu a zozadu jej na krk priložil ústa. Sal jej kožu, hrýzol ju do ramena tak silno, až musela zatnúť zuby, aby znova nevykríkla. Jeho ruky medzitým zišli nižšie. Surovo chytil jej prsia, stískal ich jednou rukou, kým prsty druhej ruky nenašli jej klitoris. Začal po ňom prechádzať rýchlo, tvrdo, presne tak, ako vedel, že to potrebuje.

​Eva sa začala zmietať v putách. Slepota znásobovala každý dotyk na tisícnásobok. Bola blízko, tak strašne blízko vrcholu, ale bez neho vnútri to nechcela.

​„Prosím,“ vzlykla, v hlase čisté zúfalstvo a nefalšovaná chtivosť. „Daj mi ho. Chcem ťa vnútri. Hneď.“

​„Čo chceš, Eva? Povedz mi to presne.“

​„Chcem tvoj penis... chcem, aby si ma pretiahol tak ako včera. Brutálne. Prosím!“

​Tento výkrik bol presne tým, na čo čakal.

​Počula len jeho hlboké, hrdelné zavrčanie. V nasledujúcej sekunde ju chytil pevne za boky, až sa mu prsty zaryli do jej kože, mierne ju nadvihol a jedným prudkým, nekompromisným pohybom do nej vrazil celú svoju dĺžku.

​Aaaach!

​Eva zaklonila hlavu, lano nad ňou sa nebezpečne naplo. Bol obrovský, tvrdý ako skala a vnikol do nej tak hlboko, že mala pocit, akoby jej prenikol až kamsi k srdcu. Tá bolesť a rozkoš sa zliali do jednej dokonalej búrky.

​Nečakal na to, kým sa rozdýcha. Chytil rytmus. Každý jeho príraz bol tvrdý a hlboký. Rany jeho tela o jej zadok zneli v tmavej izbe ako bičovanie. Eva revala do šatky, hádzala hlavou zo strany na stranu, zatiaľ čo ju on bez milosti bral zozadu. Slepá, pripútaná, úplne ovládaná.

​„Páči sa ti to, ty suka?“ zavrčal jej do ucha, jeho dych bol čoraz rýchlejší a trhanejší.

​„Áno! Viac! Tvrdejši!“ kričala bez zábran.

​Jeho tempo sa stalo priam neľudským. Búšil do nej takou silou, že sa s nimi triasol celý červený matrac. Eva cítila, ako sa v nej všetko sťahuje. Orgazmus sa blížil ako lavína. Jej vnútro zvieralo jeho pulzujúci úd a to ho hnalo k šialenstvu.

​„Už... uuuuuž...“ vyrazil zo seba zadychčane.

​„Do mňa! Striekaj to do mňa!“

​On urobil posledné tri brutálne, najhlbšie prírazy, pri ktorých ju takmer nadvihol z postele, a potom divoko vykríkol. Eva zacítila, ako sa v nej uvoľnila masívna, horúca vlna jeho semena. Striekal do nej dlho, v silných prúdoch, ktoré ju zvnútra pálili slasťou. V tom istom momente explodovala aj ona. Jej telo sa v putách šialene rozriaslo, svaly sa sťahovali v nekontrolovateľných kŕčoch a z hrdla sa jej dralo len nesúvislé stenanie.

​Zostal na nej visieť celou svojou váhou, ťažko dýchal na jej chrbát a nechal ich telá pomaly upokojiť.

​Keď sa mu dych vrátil do normálu, pomaly sa z nej vytiahol. Eva ticho zastonala, keď ucítila ten prázdny priestor a teplé semeno, ktoré z nej okamžite začalo vytekať na matrac. Počula cvaknutie – odopol jej putá. Jej unavené ruky klesli na posteľ.

​Skôr než si stihla strhnúť šatku z očí, začula jeho kroky smerujúce k dverám.

​„Zajtra,“ ozval sa jeho hlas naposledy, tesne pred tým, než dvere vily cvakli. „Tretie poschodie. Prines si niečo, čím ťa budem môcť zviazať ty sama.“