Tolerujete partnerovi/partnerke neveru? Tvárite sa, že o tom neviete, aj keď obaja viete, že to viete? My nie. Obaja sme tak trochu úchylní… Najviac si užívame ten pocit, keď vieme, že ten druhý šuká, alebo je ošukaný. Rozpráme si o tom, vzrušuje nás to, súložime pri tom. Niečo podobné sa stalo nedávno. Manželka bola koncom roka na porade a firemnom večierku v sídle ich firmy v zahraničí.…
Boli ste už načapaný pri masturbácii? V detstve rodičmi, prvou partnerkou, alebo niekým cudzým? Nebodaj kolegyňou, či kolegom? Mne sa to stalo. Ten pocit hanby bol hlboký, ako prepad bitcoinu. Začnem od začiatku… Klárka, čerstvá mamina, nastúpila u nás po materskej ako HR Generalist, rozumej personalistka. Útla chutná blondýna s dlhšími vlasmi, mamina tesne po tridsiatke, energická, modré oči,…
No, nie tak celkom v baby koutku, ale v kabínke v ZARA. V podstate som sa týmto chcel opýtať aké máte skúsenosti s mladými maminkami či oteckami? Sú náchylnejší k nevere? Začnem zo široka, začal som s malým jazdiť sobotami ráno niekam za programom, kedže je počasie aké je, prevažne končíme v nákupnom centre. Samozrejme, radšej by sme boli vonku… Pár razy sme sa vymákli s maminkou s dvoma deťmi…
Sedeli sme v pube. Odpil som si z piva, dívali sme sa s manželkou priamo do očí. Ja som to vedel a ona vedela, že to viem. Ten výraz poznám. Dívala sa cezo mňa, mysľou neprítomná, snažila sa zakryť vzrušenie. Jeho ruka bola v jej rozkroku a jej bosá noha mi tlačila na stoporeného vtáka. Kývol som na čašníčku, že platím, tam to začalo. Zbalili sme si študenta. Skúsili ste niečo podobné? Aké…
Aké príhody sa vám stávajú, keď ste na večeri so zákazníkom? “Dnes je magická Svätojánska noc, vychutnajte si zvyšok večera”, povedal po anglicky môj poľský director, nechal na stôl v hotelovej reštaurácií priniesť flašu Fínskej vodky a pobral sa taxíkom domov. Bolo pred desiatou. Ostal som pri stole sám s delegáciou od zákazníka, dve ženy, nákupkyne a ich dvaja kolegovia z oddelenia kvality.…
Už bola doma, manželka prišla zo služobnej cesty. Sedela, na gauči pri netflixe, rozpité červené primitivo, zapálený IQOS, v tričku na spanie a gaťkách, pod dekou. “Smiem?”, pýtam sa. “Poď.”, odpovedala. Dolievam jej víno, kľačim u nohách, masírujem chodidlá, “ako bolo?”, pokladám otázku? “Skvelo, pokračuj, chcela som na teba počkať”, odvetila. Masírujem jej lýtka, “niečo čo stojí za reč?”…
Táňa bola běhna. Už od základky. Zrejme to mala v génoch. Behala fakt rychle a vydržala dlho. Vyhrávala súťaže a beh ju bavil po celý život 🙃🏃🏻♀️ Na čas s ním prestala, no vrátila sa, keď opäť začala mať čas na seba. Deti väčšie, v práci pohoda, začala pravidelne behať. Každé ráno, zima/leto. Iba 5 km, stačilo. V pravidelnosti je kľúč ku šťastiu. Rozprávali sme sa o tom keď som ju stretol…
Tma. Zvuk prechádzajúcej tramvaje prenikol do hotelovej izby oknom. Sára vstala a zapálila si cigu. Mohlo byť tak pol piatej. Ešte nahá, schytila fľašu a dopila víno. Položila ju na prázdny minibar. Zobudilo na to. Zapáli som si tiež. Chytil som ju za ruku, chcel som, aby sa vrátila do postele. “Poď ešte sem, takto ti to ten tvoj chlap nikdy nespraví”. Naše pocity sú ako to víno rozliate…
“Malý zaspal, máme hodinu” pristálo mi v Messengeri v obvyklom čase, okolo obeda. “Idem”, odpovedal som a pridal emotikon banánu🍌 Poznali sme sa roky, predstavil mi ju jej manžel, môj kamarát, s ktorým sme chodievali na fotbálek a pivo, vrámci širšej partie. Už vtedy sme si sadli 🙂 Pamätám si, ako sme sa raz lúčili, obaja v nálade, ja som jej strčil ruku pod sveter, pohladil ju po jej nahom…
Štvrtok. 14:30. Nikde nikto. Self check in. Prachy z účtu dávno strhnuté. Nie je cesta späť. Držím jej spotenú ruku. Obaja nervózne kráčame chodbou. Pomaly. Izba 113. Karta otvára dvere, vchádzame do apartmánu. Dávam jej dolu sako. Vonia. Dávam si dole sako. Sadá si a vyzúvam ju. Lodičky ma vždy brali. Jemne jej pohladím jej chodidlo v silonkách. Usmieva sa a odchádza hľadať kúpeľňu. Zatvára…
