Vracal som sa z práce, ako vždy v uniforme lebo ma nebaví stále prezliekať sa. Odšoféroval som si svojich poctivých pár kilometrov a už som sa tešil ako odstavím auto a dám si na terase kávičku. Ako som tak prichádzal k svojmu domu, pred bránkou som zbadal človeka...už…
Už nechcem... ...čítať chlapov v červených a zmiešaných nickoch... ...pozerať na umelé fotky... ...byť obeťou dementa... ...aby moje fotky zneužil niekto iný... ...aby sa ozývali ľudia pohlavia, ktorí ma nezaujímajú... Chcem len... ...aby tu bol každý v pohode... ..…
Myšlienku ticha a vychutnávania si síce nie práve najlepšieho počasia večer za mesačného poľaviť na neďalekom posede prerušili kroky, ktoré bolo počuť široko ďaleko...praskanie konárov prezradilo blížiacu sa korisť...no po chvíli počúvania som zistil, že počet nôh…
A je to tu zas...každý si vraví, zas je tu tá nudná jeseň...ráno vlhko a hmla...každý deň je rovnaký...stromy už majú svoje zelené časy za sebou...lastovičky sa už vydali na púť za lepším, teplejším začiatkom...pochmúrne počasie vo veľa ľuďoch prebúdza negatívnu…
