Tohtoročné leto, horúce, polovica júla. V takýchto dňoch chodím cvičiť až navečer, keď je aspoň pocitovo o čosi chladnejšie. Mám svoju „posilku“ — nie fitnescentrum. Rozdiel je v tom, že klasická posilka má veľa činiek a strojov, zatiaľ čo fitko je plné kardio strojov…

Zastavil som sa po behu pri rieke a spieval si pesničku, ktorá mi často hráva v aute. Spieval som tak, ako to mám rád — nahlas, z plných pľúc a falošne. Netušil som, že niekto o šiestej ráno cez víkend bude v tom čase bežať vedľa mňa. Slúchadlá v ušiach mi bránili…

Máločo je krajšie, ako keď sa vám podarí stretnutie, ktoré ste dohodli so ženou z Amatérov. Ja som zažil tento príbeh práve vďaka nemu. Zaparkoval som pred jej prácou. Vystúpil som z predného sedadla. Posunul som obe sedačky – vodičovu aj spolujazdcovu – čo najviac…

S kolegyňou Naďou sme sa nemali radi od prvého momentu, keď sme sa stretli na porade. Naďa bola tým hlasným, večne nespokojným hlasom, ktorý neustále upozorňoval na to, čo všetko sa môže stať, ak sa spustí mnou navrhovaný projekt. Sama však nikdy neprišla s vlastnou…

Hodinová cesta z práce v rozhorúčenom aute spraví svoje, aj keď klimatizácia beží naplno. Hoci sa snažím držať si postavu aj v lete, nanukom, zmrzlinám a všetkému chladenému jednoducho neviem odolať. Zaparkoval som pred Tescom a namieril si to rovno k nanukom. Ľudí…

Štyridsiatky zaútočili na naše teplomery a ja som hľadal spásu tam, kde sa snúbila s krásnymi ženskými telami — na kúpalisku. Ako introvertný intelektuál si zvyčajne ako parťáčku so sebou beriem knižku. Včera v nedeľu, si tak ležím v polotieni na kúpalisku a čítam…

Jej nohy boli jemne opálené, do zlatohneda. Tak som mohol vidieť — a o chvíľu aj rukami cítiť — jemné, hebké, biele chĺpky, ktoré sa mihotali v jej kolenných jamkách. Neboli to však kolená, ktoré priťahovali moju pozornosť. Viete, aké to je, keď idete po ulici a vidíte…

"Ahoj, pôjdeš so mnou vyskúšať spodné prádlo? Chcem si kúpiť niečo sexy☺️" Keď mi tu, na Amatéroch, prišla správa od neznámej ženy na môj inzerát, nečakal som, že vo mne vyvolá taký úsmev. Odpovedal som, a na druhý deň sme sa stretli. V Bratislave, v nákupnom centre,…

Na šatách sa leskli drobné koráliky a zvonku doliehal šum hosťov, no v izbe bolo ticho, ktoré sa dalo načúvať. Janka stála pri okne a prstom kreslila orosený oblúčik po skle. „O pol hodiny,“ povedala, skôr sebe než mne. „Viem,“ usmial som sa a zostal opretý o rám dverí…