Mala som kedysi kamarátku, ktorá si dopriavala omnoho viac sexuálnych románikov, než je bežné , a nemyslím literatúru, ale celkom úspešne zakomponovávala do života výletíky za dobrodružstvom. Väčšinou sa jej podarilo natrafiť na dobre situovaných mužov, prevažne ženatých, ktorí boli strašne zaneprázdnení a nejaký ten úlet bez následných hovorov patril k ich relaxu. Neraz prišla s novým mobilom, …

Každý má inak nastavené, čo je mňam a čo fuj. Po mnohých prečítaných článkoch si už neprídem divná. Nebolo to tak vždy. Vzbudzovala som od detstva nevôľu svojimi požiadavkami. Mám bežnú schopnosť nevďačníkov, brať všetko ako samozrejmosť , teraz už zmiernenú rokmi a fackami života. Rodičia, ako všetci zodpovední dospelí, občas utužovali manželstvo výletmi bez detí a napriek zúrivým protestom…

Ako nevodič som ochudobnená o stopárov a iné spestrenie ubiehajúcich kilometrov a už mnoho rokov nemám odvahu ísť s tridsaťkilovou batožinou a kartónom /nie piva, ale kusom lepenky s názvom cieľa/ stáť na kraj cesty. Tak stretávam tých istých - autobusárov a sprievodcov. Pred piatou ráno, sama na zastávke, sama pod hviezdami, sama na svete tŕpnem, či si ma na tej neosvetlenej ploche všimne.…

Exkluzivitu, to ponúkne málokto. Zadné vrátka sú predsa len dobrá úniková cesta, keby prišiel nejaký búrkový mrak. Kochala som sa gýčovito modrou oblohou, najväčším možným rozdielom medzi tým, čo si pod dušičkovým počasím predstavujeme, a čo naozaj nastalo. Nohy po čase nechcú kráčať, a tak ich zapojím na rytmus, roky je už osvedčené spievať si "bude mi lehká ze-e-e-e-m," autorovi je už iste…

Ak si myslíte, že ťahať drevo do lesa sa nemá, tak musíte ísť do hôr bez starých známych, bez rodinných príslušníkov. S otvorenou mysľou človek stretne, čo potrebuje na osvieženie dňa. Vysoko v horách maličkého obranára, čivavku, ktorá zúrivo chráni stokilovú paničku. Ostávajú vám tie obrazy pred očami. Mladý pár s veľkým šteniatkom nejakého poľovníckeho plemena. Predviedol pán, že ho poslúchne:…

Taký nenápadný, skromný slušný chlapec, zdvorilý voči každému. Po tridsiatke už, ešte pred štyridsiatkou. Bežne pôsobí na človeka, akoby chcel zabrzdiť čas, spomaliť všetko tým, že sa pohybuje pomaličky, dôstojne, rozvážne. Nosí culík, natesno pri hlave. Človek by si myslel, že keby horelo, šiel by pomaly a dával prednosť všetkým. Až kým.. ... sa stalo, že vyprevádzal drobnú blondínku, také…

No to snáď nie! Obrovská čierna audina si to šinie na chodník. Hŕstka ľudí, ktorí čakáme na autobus, aj keď neochotne, ustupujeme presile. Za volantom lesklého čierneho tátoša sedí na krátko ostrihaný šedivý pán, mierne podpriemernej výšky. Vyzerá to, že smeruje k herni. Žeby si ráno šiel vyzdvihnúť tržbu? To musí byť balík, že to neunesie pár krokov a musí po dvere ísť autom. Auto naozaj…

Ľutovali ste niekedy, že ste niekoho pozvali, pustili k sebe domov? Čistili ste negatívne energie po niektorých návštevách? Vetrali smrad? Neviem, ako to je, že niekto nie je citlivý na narušovanie súkromia, pokojne dá adresu aj ľuďom, o ktorých vie málo. Ja to mám tak, ako je v titulku. Za moje dvere môže len niekoľko dlhoročných kamarátiek. Kamarát s rodinkou. Príbuzní. Všetci len po ohlásení…

Z odstupu vyzerá všetko inak. Po čase akoby sa ukázalo, že človek pozeral cez veľmi ružové a silné dioptrie. Ktovie, možno je to tak dobre, blahoslavení sú jednoduchí... Dnes som získala nadhľad vylezením do výšky. Pekne, po rebríku. Tri metre, a ako je to celé iné. Krajšie. Malé, kozmetické nedostatky sa stratia, nevidno detaily. Mnoho vzťahov by nezaniklo, keby sa dalo pozerať na situáciu…

Zdalo sa mi, že oproti klasike je v knižnici priveľa regálov s touto tematikou. A to keby publikovali milí páni, všetko, čo tu produkujú v snahe o zá- zážitok, dajme tomu, museli by knižnice pristavovať špeciálne krídlo Fantasy 18+. Blogy autoriek by rozšírili romantické čítanie pre ženy alebo humoristickú literatúru, čítala som aj horšie vytlačené slovo, než tu máme. A výkriky do tmy, snáď medzi…