V ranej mladosti som sa občas vyskytla na dedinskej zábave. Nebola to moja parketa, ale v istom veku človek potrebuje byť kamarát s rovesníkmi. A tak sa stalo nepredvídané, že si k stolu prisadol chlapec, s ktorým sme v družnej debate pri minerálke našli spoločné literárne základy. Pri ďalšom stretnutí mi venoval fotku /tváre, asi z tabla/, s venovaním: "Usiluj sa dosiahnuť to, čo miluješ,…

Spustil ódy, chvály, krásne slová, vyzdvihoval jej prednosti a klady, zručnosti a vlastnosti hodné ženy, akú by chcel každý muž. Proste, ani ona sama by si tak krásny motivačný chválospev nezložila. Poznali sa mnoho rokov, nebola ani ostražitá. Mala byť. Pretože po takom zvelebovaní prišla sprcha, či skôr snehová metelica v miernych slovách: "Tak prečo nemáš svojho muža?" - "Keď ma ty…

Toho prvého si pamätá každá. Popravde, kto by chcel mať znova panenskú blanu? Zdá sa, že mužom sa to tiež zdá byť niečím ... príliž namáhavým na prekonanie. Vynaložiť námahu na defloráciu pri súčasnej promiskuite je ako otvárať dvere inému mužovi. Prvého si pamätáme, aj keď fantázie iste boli dlho pred ním. A realita tak veľmi odlišná. Viete, ako by mal vyzerať posledný?

Vozili mi na terapiu mladého muža. Po úraze na vozíčku. Tvrdia mu, že dočasne. Vždy bol príjemný, slušný, spolupracoval, bol hrdina. Až raz... Raz s ním prišla manželka. Mala som problém zadržať slová. Ticho som žasla. Bol na ňu hnusný, protivný, celý čas brblal, bol negatívny, trpiteľský, po hrdinstve ani stopy. Už chápem prečo sa objaví v živote ženy milenec. K blízkemu človeku si dovolíme…

Daj mi, prosím daj mi ešte šancu. Chcem ešte raz plávať v teplom mori, cítiť slnečné lúče na slanom tele, chcem ešte raz vyliezť na horský hrebeň, chcem si sadnúť do čučoriedok, chcem sa najesť malín, chcem objať deti, chcem sa ešte bláznivo zamilovať, chcem sa rozbehnúť na lúke, chcem vyliezť na čerešňu, chcem... Život kašle na to, čo chcem, a darmo ho prosím. Aj sľubujem, že už si dám…

Prevažne neslušne sa hovorí: Na posraného aj hajzel spadne. Keby jeden, keď to padá, domino sa zjaví aj tam, kde žiadne nebolo, a padá a padá... Veď snáď raz prestane. Aj tu. Aj ten hnoj bude zajtra na tretej strane... Proletári všetkých krajín, spojte sa! :-) /za proletárov dosadiť podľa potreby/

Myslím, že každý pozná rozprávku o lakomej sedliačke a hladnom pútnikovi. Ona tvrdí, že doma nič na jedenie nemajú, a pocestný tušiac, že to nebude také zlé, skúša. Vypýta si hrniec a vodu a keď voda vrie, poprosí o sekerku, a dá ju variť. Gazdiná začudovaná, čo z toho vznikne sa postupne zamotáva a prináša kúsok údeného, len aby polievka lepšie voňala, krúpy, aby sa troška zahustila, omastok,…

Fandím si, mám o svojich technických schopnostiach vysokú mienku. Dokonca odmietam ochotných sexuchtivých mužov, ktorí by mi za pomoc v domácnosti s radosťou vyrobili aj iný ako kulinársky orgazmus. Totižto, vyberať si na intímne zbližovanie podľa manuálnej zručnosti ma doteraz ani nenapadlo. Dovčera. Oddnes asi budem musieť prihliadať aj na iné kvality, než veľkosť (ducha, samozrejme). …

Naštvaná na všetko, najedovaná na seba a okolitý vesmír vybrala som sa do lesa. Vždy a všade trafím, len obvykle nie najkratšou cestou. Tak aj teraz. Zmýlila som si odbočku a miesto v normálnom lese som sa ocitla v temnom, smrekovom, so stromami neprepúšťajúcimi slnečné svetlo. Pohľad to bol nádherný a vzduch voňal ako artikel na vývoz, ale zrazu som sa ocitla v tichu. Cesta sa zmenila na…

Píše mladý, krásny chlap, skoro ešte mladík, svojej vyvolenej. Krásnej, rovnako mladej a dychtivej. Esemesky plné vášne, prirovnaní. Si mi vzácnejšia, ako všetky poklady sveta, potrebujem Ťa ako soľ, Tvoja prítomnosť rozžiari môj deň, Tvoja priazeň ma hreje v treskúcom mraze, Tvoja duchaplnosť ma opája, ľúbim Ťa viac, ako maminu sviečkovú... večer prídem k Tebe, ak nebude pršať. Možno je…