stáli sme na proti seba, dívala som sa jej priamo do tváre zaliatej slnkom. Tvár pretkaná nitkami vrások sa na mňa usmievala. Podchvíľou si ukazovákom napravila nezbedné šediny vytískajúce sa spod šatky na čelo. V krásnom teplom dni včely lietali a deti behali vôkol. Zlatý dážď v pozadí dával vyniknúť jej siluete a v tom sa to stalo. Deti akoby prestali behať, včely lietať..dážď existovať.…
Na balkóne... vtáčiky čvirikajú .. prebehol zajačik. Samozrejme, že štvornohý !! milé dámy!!!... kukučka kuká v diaľke a ja rozjímam...pijem kávu so zmrzlinou a v mysli som zablúdila ďaleko... Spomenula som si na ten deň, keď som po veľkom očakávaní mala stretnúť Teba. Boli tiež horúce letné dni a ja som do poslednej chvíle chodila zberať jahody pre Teba, srdiečko. Nevedela som sa Ťa dočkať.…
je tu leto !! s vôňou kvetov .. s vánkom v podvečer .. s chuťou na jedno orosené .. i na jednu zmrzlinu... už-už ju cítim na jazyku .. s rozviatymi vlasmi i sukňami okolo nôh.. s mašličkami, výstrihmi .. so špliechaním sa vo vode .. s dňami na ostro .. s búrkami aj sviežim vzduchom po nich .. so všetkými majálesmi, juniálesmi, ančabálmi ... s celodenným spevom vtákov ... s dovolenkami .. s chuťou…
boli peniaze", hovorieva s úsmevom kolega. "Peniaze kazia charakter ," veselo pokračuje. -"Chcem mať nechutne skazený charakter," smejem sa ja. Ale keď sa tak zamyslím, peniaze charakter nekazia. Iba ukážu človeka v pravom svetle. Iba jeho charakter odokryjú, jeho ľudskosť-človečinu. Majme veľa peňazí, ale neprestávajme byť ľuďmi, chápajúcimi, vnímajúcimi, štedrými a dobrými. Ja viem, som…
milovala ho a On ju o tom nie je pochýb. V ten letný, ale chladný večer sa prechádzali vonku. Rozprávali sa, ale ju triaslo od zimy a on chvíľami posmrkával. Nebol to večer, kedy počítali, že spolu skončia v posteli .. ani zďaleka nie. Dnes chceli len rozprávať, dokonca nechala v obývačke zapálené sviečky na stole. -" Nejdeme si dať hore čaj? "navrhla, klepalo ju tak, že by bola dala neviem čo…
vždy som chcela byť ako ona ... dobrá láskavá, obetavá s usmiatymi očami a vlasmi pretkanými striebrom.Nijako inak si svoju babičku nepamätám. S dobrými radami, z ktorých mnohé používam dodnes. Poznalo ju celé okolie a ľudia k nej chodili, tu pre tvaroh, tu pre mlieko, vajíčka, orechy, mak .... čokoľvek, čo môžete v domácnosti potrebovať. Každému pribalila aj úsmev, milé slovo. S dedom tvorili…
muži sa radi pozrú do výstrihu, aj ja som s nimi spokojná, ale sú dve veci, čo mi na väčších prsiach vadia.. veci, o ktorých existencii som ani netušila, kým som nosila béčkové lentilky .. ani som po nich netúžila a predsa materstvo a vek zariadili, zväčšili sa.... o jedení a pichajúcich omrvinkách som sa už onehdy zmienila,. nič príjemné, však dámy? A ešte jedna vec mi vadí. Chces si kúpiť šaty…
na lavičke a dohadovali sa. Koniec koncov ako vždy. Ona nebola spokojná s formou .ich vzťahu a on nie a nie sa rozhýbať k niečomu zmysluplnejšiemu. Tma ako v rohu, všetko zahaľovala noc. Len pár pouličných lámp a hviezdy im robili spoločnosť. Rovnako ako jeho naliehavá otázka: "Čo vlastne odo mňa chceš?" Už dávno si na ňu zvykla, rovnako ako na to, že ňou nič ničovaté nič nevyriešia. Prišlo jej…
ľahké letné šaty nadvihuje vetrík a plápolá nimi okolo nôh. Mám rada takéto teplé vzdušné dni. Môj domov je na konci mesta. Keď som tam prvýkrát pred mnohými rokmi kráčala v letnom sparne, nebola som nadšená. Dokonca si pamätám tú otrávenosť a nechuť až dodnes, ten modrý svetrík, čo sa na mňa lepil v teplom dni, keďže ráno bolo chladné. Prašná cesta - všetko ďaleko, ale šli sme do svojho. Dnes…
je keď spojené sú dve dlane, čo vo vášni splynú aj nečakane ...cítiac tvoje telesne pachy, je to viac ako všetky prachy. Príď a usmej sa na moju tvár, hlavne vtedy, keď má hlboký žiaľ, vtedy mi najviac tvojho dotyku treba, ako keď hladnému pocestnému podáš kus chleba a tvoje bozky ako víno nepoznanej značky, že v chotári ujdú aj všetky mačky, keď kričať budem dychtivo ešte, ešte!! Čo potom, že…
