Pretieklo veľa vody v riekach, ubehlo mnoho rokov od nášho prvého stretnutia. Aj cez to, že sme sa mnoho rokov míňali, trávili sme dosť silvestrov spolu, komunikáciou, písaním smsiek nekonečne dlhými telefonátmi, v čase keď sme boli obaja sami, len to stretnutie... Ten sen stráviť spolu Silvestra.. Bol stále len snom. Ale tento rok zamiešalo osudie môjho života tak pestré karty a prinieslo tak…
Dnes som sa skoro rozrevala, keď syn stál pri výťahu a bozkával ma na rozlúčku. Ešte sa mi to nikdy nestalo aj keď sa táto situácia opakuje rok čo rok - už viac ako desiatku rokov, tento rok je nejaká iná. V duchu mi lieta more myšlienok. Koľkokrát ich ešte budem takto vyprevádzať? Raz? Dva? Desať? Prišiel výťah, posledný úsmev, posledný bozk, zatváram dvere bytu. Slzy sa mi kotúĺajú dolu tvárou…
k nám prišiel na návštevu synov kamarát. Nič divné, keď sú chlapci doma podchvíľou niekto zazvoní. Stála som v kuchyni, keď vychádzal k synom do izby. Začula som ako sa zdravia a ako sa pýta: "Ako ste prežili Vianoce?" V duchu som si pomyslela: "Ako prežili? Veď ešte stále sú! Dnes je predsa Najväčší a najtichsi vianočný sviatok." Len som pokrútila hlavou a nepovedala nič. Naďalej som…
bio.. Dnes je to taká móda.. Bio.. Bio citróny, bio orechy, bio jablká, bio mrkva.. Bio všetko Proste bio. Syn mi stále prízvukuje jedz len kvalitné potraviny. Nuž ale v obchode bio - povedzme si na rovinu, často okolo bio iba chodilo o čom nás pravidelne informujú rôzne médiá. Čo si človeče sám nevypestuješ, tomu sa naozaj veriť nedá. Ale čo má najviac prekvapilo boli hádajte co? Bio papuče pre…
prepletené nohy, ruky, srdcia, vône chute ... prepletené všetko v nás a vôkol nás, zdieľané energie, zdieľaná radosť... bolesť už odišla vdiaľ.. úsmevy, objatia... stôl aj posteľ... spíš a zo sna sa usmievaš..a tak ma napadá text známej piesne, kdo vcházi do tvých snu má lásko... verím, že som to ja, keď si za tvojím chrbátom príkrývajúc ťa svojim telom objednávam sprchové gely yves rocher…
vôňa tvojho tela ma vždy priláka, neviem sa jej nabažiť. V podstate ani neviem, či mi viac voniaš čerstvo okúpaný so svojou dráždivo - erotickou vôňou mydla alebo či ma viac priťahuješ, keď už vyprchá a cítim len teba. Zabáram si nos do tvojho chrbáta a nadychujem sa zhlboka .. vnímam a užívam si tvoju prítomnosť. Znova a znova privieram oči a dýcham tvoju vôňu, ktorej sa neviem nabažiť. V…
tvoje veci, zastavujem sa pri kúskoch odevov, hladím ich očami, triedim ... nie, nedokážem privoňať k zbytkom tvojej vône, je to len pár týždňov a je to akoby to nikdy nebolo. Ostalo len prázdno a veci, na ktoré si si musela odtŕhať alebo ktoré som ti kúpila ja. -" Aha, aký krásny kostýmček som si kúpila, " rezonuje mi v ušiach dodnes. Kostým párkrát oblečený na sviatočné príležitosti - Krásna…
keď prešlo krásnych štyridsaťpäť liet, zistila som, že moje oči opotrebované mihotajúcim sa monitorom /pamätníci isto vedia/ dlhoročným vyšívaním a čítaním, už nie sú čo bývali a tiež som usúdila, že na starom známom - nemoci sú z emócií, bude kus pravdy, keďže som citlivá a slzy sa mi tisnú do očí pri kadečom. No ale neplač od radosti, či od bolesti, človek prostý emócii je ako robot, a tak…
s robotníkmi na lešení za oknom. Už dosť dlho buchnocú. Zvoní budík, lenivo sa načahuješ po mne a so slovami Máška, vstávaj, ma hladíš po ruke. Lenivá som ako voš, vôbec sa mi nechce do víru všedných povinností. Teplá posteľ a ty ma tu nevdojak zdržujete. " Ešte chvíľku, " mrmlem si pod nos a nohou hľadám pod paplónom tvoju k letmému dotyku. Prepletám ich ako vianočku. Ešte chvíľku, chvíľku..…
Šimon : Zábava v plnom prúde, nevestin závoj veje vo víre tanca. Šimon značne podgurážený sa na ňu mlsne díva. Vždy sa mu páčila, ale ona si vybrala kamaráta počerného vysokého Martina, najlepšieho kamaráta!! Mierne zapotácajúc vstáva a ide ju vyzvať k tancu. -" Smiem prosiť? " - Spotenými rukami ju mocne zovrie, až takmer zalapá po vzduchu. Šimon sa cíti neodolateľne, pod širokou suknicou, snaží…
