Deja vu..
stáli sme na proti seba, dívala som sa jej priamo do tváre zaliatej slnkom. Tvár pretkaná nitkami vrások sa na mňa usmievala. Podchvíľou si ukazovákom napravila nezbedné šediny vytískajúce sa spod šatky na čelo. V krásnom teplom dni včely lietali a deti behali vôkol. Zlatý dážď v pozadí dával vyniknúť jej siluete a v tom sa to stalo. Deti akoby prestali behať, včely lietať..dážď existovať.…