Povídka
Doslova mokrá rybačka
,,Nerob! Zastri tie dvere! ", skríkla som po ňom. Usmial sa, dal mi pusu a povedal: ,, Neboj sa, poď, veď sa nemáš za čo hanbiť. Môžu mi len závidieť." Odišiel zo stanu a začal vítať návštevu ešte raz. Ostala som stáť ako prikovaná... Koncom júna udreli neskutočné…