Nepýtaj sa ma, či chcem skončiť za mrežami . Odpoveď je — radšej v hrobe. Nepoznávajú ma. Ostalo len ticho a hmlisté spomienky , viem. Ani ty ..ani ten krátky kúsok čistej lasky Medzi nami Poznávaš len strach Strach , ktorí sa zrodil dávno predomnou Nespoznávajú ma Ani tí, čo ma mali držať nad vodou, a radšej ma topili. Z vlastnej hrdosti. Zo strachu ma pochopiť. Z pohodlia nevidieť. …

Rado sedel v izbe, jedno svetlo lampy vrhalo slabé tiene na steny , kreslo a posteľ do ktorej sa do dnes nevracia , nie bez nej . Myšlienky mu blúdili hlavou, stále sa vracali k nej. K Radke. Bola to drobná žena , s modrými očami a krásnymi krivkami . Žena ktorá mu ukradla srdce pred desaťročím a nikdy ho nevrátila , okolnosti a jej zdravotný stav , to nedovolili .. Rado tuší , vie .. ale ona…

si tu , viem to , citim ta i keď spolu nie sme ..sme od seba vzdialený -no srdciami vzájomne navždy spútaný , jazvami na srdci i duši nemiznucimi , už nikdy nebudem kým som byval .. nekončiace trapenie , kde nájsť seba je nemozne .. nájsť svoju druhu polovicu srdca i duše poznačilo , srdce navždy , keby len srdce . Jazvy ktore si šijeme sami , su jazvy na ktoré nezabudneme . “Musím veriť…