Zákazník č.1 s tajomstvom na perách - I.

Ešte som napísal aj pokračovanie s kamarátom Tomášom. O pár mesiacov, o pár kilometrov ďalej. :-)

Vo vinotéke bolo živo, ale nie hlučne. Košice sa za posledné roky zmenili a táto útulná malá vinotéka bola toho dôkazom. Stoly z masívneho dreva, na stenách police plné fliaš s etiketami, ktoré si človek ani nestačil všetky prečítať. Vo vzduchu sa opakovali slová ako naturálne, či autentické. Tie doznievali aj k stolu čo bol úplne v rohu.
Masér sedel za stolom s pohárom červeného spolu s kamarátom Tomášom a ešte s dvoma ďalšími známymi. Víno tieklo, smiech neprestával.
Tomáš sedel blízko — až priveľmi blízko na to, čo by považovali za úplne nevinné.
Masér si predstavoval, čo by bolo ak by sa ich kolená občas náhodne dotkli, či by cítil to čo naposledy, či mu pod kožou preskočí opäť jemná iskra.
Okolo jedenástej sa spoločnosť začala rozpadať. Niekto sa ospravedlnil, niekto zamával s tým, že musí ráno skoro vstávať.
Tomáš chytil poslednú načatú fľašu a s úsmevom, ktorý poznal až príliš dobre, povedal:
„Berieme si korisť. Na izbu, nie? Dofinišovať projekt... alebo aspoň tento Dunaj.“
Masér sa len usmial a prikývol. Cítil, ako sa mu zovrel žalúdok. Ale nebolo to z vína.

Na chodbe hotela bolo ticho. Koberce tlmili kroky, svetlá boli stlmené.
Tomáš išiel kúsok pred ním, fľašu v jednej ruke, druhú nonšalantne vo vrecku. Masér sa pozeral na jeho chutný zadok, pekne vypuklý, žiadna lata, ale zadok hodný muža.
Keď došli ku dverám masérovej izby, Tomáš sa zastavil, pozrel naňho cez plece a so smiechom povedal:
„Dopijeme to u teba? U mňa? Tu, na chodbe?“
„U mňa asi bude lepšie, ak chceš?“ masérova veta v sebe obsahovala niekoľko rovín, ktoré dúfal, že Tomáš prečíta.
„Ale vstupujem tam len s očakávaniami. A ak mi tam nedáš aspoň uvoľnenie krku, budem ťa ohovárať po internete, že si neprofesionálny.“
Masér len pokrútil hlavou, otvoril dvere a pustil ho dnu.
„Aj keď tu teraz nie som za maséra, čo by som neurobil pre tvoje pekné oči. Dobrú povesť. A pohár vína.“

Izba bola útulná — posteľ, kreslo, malý stolík.
Otvorené strešné okno vpúšťalo do miestnosti letný vzduch, ktorý aj tak nemal šancu ochladiť vcelku vypečený priestor.
„Peklo! To teplo! Mať strešné okná v tak malej izbe v lete, to je peklo. Len sme vošli a hneď som sa spotil.“
Povedal Tomáš a začal si preťahovať cez hlavu svoje tričko. Na jeho tele sa už objavili prvé kvapky potu. Posadil sa na kraj postele a natiahol krk. Masér zatiaľ nalial víno do hotelových pohárov na vodu.

„Môžeš začať hneď. Potrebujem trochu mäkkého uvoľnenia. Inak sa zajtra nedožijem ani raňajok.“
„Nechceš si dať sprchu?“
„Treba? Kvôli krku?“ zamumlal a už sa naťahoval po uterák, ktorý bol zložený na posteli „Môžem? Ten druhý, partnerský?
Masér sa len usmial, postavil sa zaňho a jemne mu položil ruky na ramená. Cítil ich teplo, cítil napätie, ktoré sa mu hromadilo v šiji. Tomáš sa rýchlo pretrel uterákom, prešiel aj cez a popod masérove ruky a vydýchol pokladajúc uterák vedľa seba.
Masér začal pomaly — jemným tlakom, krúživými pohybmi.
Tomáš spokojne zavrel oči, hlavu naklonil dopredu, aby sa mu uvoľnili krčné stavce.
Masér sa sklonil bližšie. Ešte intenzívnejšie tak cítil jeho vôňu, zmes potu a nejakej toaletnej vody s figovým základom. Ta ho pritiahla ešte bližšie. A práve v tom — v tom malom, neplánovanom pohybe — sa to stalo.
Ako sa naklonil, jeho vlastné telo sa nevyhnutne dotklo Tomášovho chrbta. A Tomáš zacítil, ako sa oň cez látku nohavíc šuchol tvrdý, zreteľne stoporený penis.
Na okamih sa všetko zastavilo. Masérove ruky sa na chvíľu zarazili na jeho ramenách. Nevedel ako zareagovať. Vedel, že sa to stalo a nevedel aká bude na to reakcia.
Tomáš otvoril oči. Ale nepohol sa. Jemne, nebadane sa len pousmial a povedal:
„Zdá sa, že niekto tu rozšíril svoju ponuku o masáž celým telom.“
Masér prehltol nasucho, jeho telo bolo v napätí. Chcel cúvnuť. Mal by cúvnuť.
Ale Tomáš sa o nič nesnažil. Len tam sedel. Zrazu jeho ruka sa pohla a dotkla sa masérovho stehna. Na náznak toho, že všetko je v poriadku. To, že pocítil tvrdosť, pocítil dotyk — a prijal ho.
Masér sa jemne pohol vpred. Jeho boky sa znova opreli o Tomášov chrbát. A jeho penis, pulzujúci túžbou, sa mu jemne pritlačil k ramenám.
Tomáš si ticho, nebadane povzdychol.
„Pokračuj,“ zamrmlal.
A masér, tentoraz už bez strachu, nechal ruky kĺzať z jeho ramien na trapézy a späť. A jeho boky sa jemne, rytmicky hýbali proti Tomášovmu telu. Nevyhnutne sa dotýkali — cez masérove nohavice, cez Tomášovu holú pokožku.
A čím viac sa ich boky stretávali, tým viac bolo cítiť, že tvrdosť ukrytá pod látkou už nemôže zostať bez povšimnutia.
Tomáš sa pomaly natiahol dozadu. Jeho ruka, najprv opatrná, sa teraz ozaj dotkla masérovho stehna. Na chvíľu tam len ležala — ako váhajúci vták, ktorý ešte nevie, či vzlietne.
Potom sa pomaly posunula vyššie. Jemným pohybom navigoval maséra viac pred seba. Tam kde bude aj výhľad. Prsty preskúmavali cez látku kontúry stehna, cítili teplo, napätie svalov. A potom — mäkký, jasný obrys penisu.
Tomáš sa zasmial. Ticho, trochu trápne, trochu nervózne.
„No teda... keď som vravel, že chcem trochu mäkkého uvoľnenia, toto som úplne nemyslel...“
pozrel naň so šibalským úsmevom, ale v očiach mu horelo niečo úplne iné.
Masér mu dal šancu cúvnuť. Nepohol sa.
Tomáš sa znova jemne dotkol. Tentoraz priamo. Dlaňou prešiel cez tvrdú líniu jeho stoporeného penisu, skúmavo, ako chlapec, ktorý našiel niečo nové, čo ho zároveň fascinovalo aj desilo.
„Taký... robustný materiál,“ zamrmlal a potom teatrálne zamrkal:
„Nehrozí, že mi to ublíži, že nie?“
„Myslím si, že toto je ten najnežnejší kokot akého v živote stretneš.“
Zažartoval masér. V hrdle mu hrčal smiech zmiešaný s túžbou.
Tomáš sa zarehotal, na malý moment, len aby sa znova sústredil na jeho rozkrok.
Tentoraz si ho pritiahol bližšie k sebe — oboma rukami. Videl, ako sa látka napína, ako penis pod látkou pulzuje, tvrdý, dychtivý.
Pomaličky, veľmi pomaly, ako by skúšal napätie struny, prechádzal chrbtom ruky hore a dolu po celej dĺžke. Cítil ako sa boky maséra nebadane pohli proti jeho ruke.
„Toto by bolo na zoznam 'neuveriteľné objavy roku',“ zašepkal Tomáš, hlasom, ktorý sa snažil byť veselý, ale jemne sa mu triasol od vzrušenia.
„Ešte si sa iného vtáka nikdy nedotkol? V šatni po telesnej? V sprchách v posilke?“
„Kdeže...“ vydýchol a už nedopovedal ďalej, pričom pohľadom už asi mal všetky šaty čo boli pred ním dávno dolu.
Masér chytil Tomášovo rameno, jemne, aby sa udržal v realite.
Tomáš sa mu pozrel do očí, pohľad mu potemnel. Prsty sa hrali cez látku, dlho, zvedavo, dotýkajúc sa hlavičky, koreňa, celej pulzujúcej dĺžky. Každý pohyb jeho rúk bol zároveň otázkou aj odpoveďou. Zvedavosťou aj žiadostivosťou. A odpoveď hľadal v kamarátových očiach.
A potom, keď cítil, že už ani jeden z nich nevládze predstierať, Tomáš sa naklonil a perami sa priblížil k látke. Pomaly, jemne, sa oprel o obrys penisu svojimi perami.
Masér potichu vzdychol.
Tomáš sa pousmial. Opäť sa pozrel na kamaráta.
„No čo, frajer... myslel si, že len ty vieš robiť nezvyčajné masáže?“
A jeho ruka už teraz nemala žiadne zábrany. A v tom pohybe, v tom jednoduchom geste bolo všetko: prijatie, túžba, a súhlas.
Tomáš sa naklonil ešte bližšie a začal sa prehrabávať pri masérovom páse. Odhodlaný zbaviť ho všetkých šiat, ktoré mu doteraz prenášali túžbu z tela. Opasok mu však kládol odpor. Ťahal ho, skúšal, zamotal sa do neho.
„Do riti, akoby si mal zámok na poklade,“ zamrmlal a obaja sa ticho zasmiali. „Prvý krát musím takto zápasiť s pánskou prackou.“
Masér sa oprel o stenu a nechal ho „zápasiť“. Pohľadom sledoval, ako sa Tomášove prsty snažia rozopnúť sponu, ako sa mu v žiare pouličnej lampy, ktorá naň dopadala cez strešné okno, trblietajú malé kvapôčky potu na čele.
Nakoniec to Tomáš zvládol. Opasok cvakol a spadol na zem.
Tomáš si vydýchol, teatrálne sa zaprel rukami o stehná.
„Tak, a teraz sa ukáž,“ zamrmlal a jemne mu stiahol nohavice aj boxerky zároveň.
Masérov penis sa rýchlo vyklonil von — krásne hrubý, so širokým koreňom a pekným, výrazným žaluďom, ktorý bol zatiaľ ukrytý pod robustnou predkožkou.
Tomáš na okamih onemel. Len sa díval.
Priblížil tvár, ako keď si človek skúma zblízka umelecké dielo, ktoré vidí prvýkrát a nevie sa ho nabažiť.
Prešiel prstami po predkožke, jemne ju odtiahol dozadu.
Žaluď sa odhalil — ružový, hladký, lesknúci sa pod jemnou vrstvou vlhkosti.
Tomáš sa ticho zasmial, ale jeho smiech bol plný úžasu.
„To je teda poriadna výbava, frajer...“ zamrmlal, jemne žartovne, ale bolo cítiť, že v ňom pulzuje niečo oveľa silnejšie než len humor.
„Nie je tak veľký, ani ako tvoj, ale je majestátny. To hovorím o svojom penise, nie o Štefánikovi.“ Pokúsil sa o humor, lebo sám cítil ako táto nová situácia mu trošku zväzuje myseľ.
Tomáš sa pousmial. Nekontroval vtipom, ale pohybom. Rukou sa priblížil k tomu penisu, ktorý bol na inom tele ako jeho. Začal sa s ním hrať. Nie prudko. Nie drzo.
Palcom prechádzal po špičke žaluďa, jemne sa dotýkal tenkej línie uzdičky.
Potom penis otočil mierne na bok, akoby si ho chcel prezrieť zo všetkých strán.
Masér sa pod jeho dotykmi len ticho chvel.
Cítil, ako jeho telo na každý pohyb prstov reaguje — jemným pulzovaním, napínaním, dychom, ktorý mu utekal z pľúc.
Tomáš si penis položil do dlaní, vážil ho, hladil. Trením prechádzal od koreňa až po špičku, niekedy jemne, inokedy o čosi pevnejšie. Všímal si ako sa medzi jeho palcom a predkožkou ako most naťahuje kvapka predsemenného sekrétu. Fascinovalo ho to. Priblížil hlavu k telu. Len na sekundu. Dotkol sa ho perami, ale ešte si ho nevzal do úst.
Bolo to skúmanie. Bola to zvedavosť. A bolo v tom očakávanie niečoho, čo ešte len príde.

Ak chceš, aby poviedka pokračovala daj lajk či koment. Ak sa ti páčila - urob to isté. Ak sa ti postavil, odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)