Sadla som si na gauč, naliala si víno a premýšľala. Vedel, že moja zvedavosť je nekonečná, a viem, že by mi nikdy vedome neublížil. Otázka však bola… či chcem do toho spadnúť opäť… Minúty utekali extrémne rýchlo, rovnako ako víno z fľaše. Zapálila som si. Jeho hry ma vždy bavili, moje rácio sa miešalo so vzrušením… s nikým som sa nestretla za ten čas… čas bez neho. Práve preto ma lákalo…

Prebrala som sa z tranzu, ktorým ma znovu opantal. „Nie,“ povedala som razantne. „Už nechcem, toto mi nemôžeš robiť do nekonečna,“ rozzúrila som sa. Na jednej strane som milovala, ako ma dokázal ovládať, na druhej nenávidela, ako sa ku mne správal. Vedel, že je mojou Achillovou pätou, a patrične to zneužíval. Vytrhla som sa mu z rúk, keď ma chcel objať. Prišla som k stolu a naliala si ďalší…

Zvyk je železná košela a tak som sa ako každú sobotu ráno vybrala na prechádzku do starého mesta. Začať deň mestom, ktoré sa zobúdza po piatkovej noci a vychutnať si v ňom raňajky a kávu je pohladenie pre dušu. Zamestnanci kaviarene ma už poznajú a v podstate sa ani nepýtajú, čo si dám. Z kabelky som vytiahla svoju knihu a ponorila sa do jej čítania. “Vybehnem si zapáliť” oznámila som čašníčke…

Bar bol príliš hlučný na úprimné rozhovory a príliš tlmený na rozumné rozhodnutia. Mala som v ten večer obuté topánky, ktoré mi dodávali pocit moci čierne, kožené lodičky, ktoré dopĺnali hladké čierne samodržky a čierne šaty jemne odhaľujúce prsia. Cítila som sa sexy, veľa pohľadov skončilo na mne. Nepotrebovala som spoločnosť. Nehľadala som nič konkrétne. Len som si prišla sadnúť, ochutnať…

Kto nebol neverný, nech hodí do mňa kameňom. Ale čo je vlastne nevera? Je to priamo sex, bozky, písanie.. alebo stačí len myšlienka.. Chystali ste sa hodiť kameňom? Tak, teraz ho pekne odložte a zamyslite sa so mnou. Túto poviedku môžete považovať za spoveď…. “Spovedám sa pánu Bohu, i Vám otče duchovný, že od poslednej spovede som spáchala tieto hriechy… bola som neverná…” takto by sa začínala…

“Ahoj, veľmi sa mi páčia tvoje poviedky. Myslíš, že by bolo možné napísať jednu aj súkromne? Samozrejme sa rád odmením. S pozdravom Jozef” Takto znela jedna zo správ, ktoré mi svietili ako neprečítané. Čitateľom som vždy rada odpísala, lebo vaša podpora tu, je pre mňa veľmi dôležitá. No, úprimne, nevedela som ako s touto správou naložiť. Pochvala vždy poteší, diskusia k poviedkam tiež, no…

Ležíme len tak na posteli. On opretý chrbtom o jej čelo. Ja oproti nemu. Sledujem ho ako sa pozerá do mobilu. Vníma ma. Teplo môjho tela, môj pohľad. Jeho ruka automaticky pohladí moje stehno, ktoré sa o neho opiera. Jemný úsmev naznačuje, že jeho pozornosť patrí mne, aj keď sleduje niečo iné. Jemne sa pomrvím, pretože jeho vôňa a dotyk vo mne vyvoláva neuveriteľné vzrušenie. Moje dýchanie sa…

Moje dni na pobyte v kúpeľoch ubiehali niekedy strašne pomaly, niekedy rýchlo. No večeri boli úplne nudné. Vypĺňala som si čas najskôr čitaním.. potom kresbami, nakoniec som skončila pri písaní poviedky. Po jej zverejnení mi prišla správa: “Ahoj sú tie poviedky aj reálne?” Vždy odpíšem: “Ahoj, neprezrádzam skutočnosť, každý si musí utvoriť obraz o tom sám. To je to čaro poviedok.” Odpoveď…

Svadby všade na okolo, ale, že si moje dve dobré kamošky zmyslia svadbu dva týždne po sebe… to som si nikdy nemyslela. To bude pekne náročný september, povedala som si. “Ty určite vieš kde pre Moniku zožnieme striptéra” zahlásila kamoška počas plánovania rozlúčky so slobodou. “Prečo myslíš?” Pýtam sa jej zo smiechom. “Ale máš, pravdu, o jednom viem. Sledujem ho na instagrame, jeho vystúpenia…