V bare bolo dusno. Pach potu, preliateho alkoholu a neukojenej túžby visel vo vzduchu ako závoj pred búrkou. Ona kráčala cez miestnosť s bokmi ako metronóm, zrakom skenovala telá ako poľovník korisť. Vlasy mala stiahnuté, krk vystavený, šaty čierne ako výčitka – a pod nimi vôňa, ktorá už presiakla nohavičky. Zbadala ho okamžite. Sedel bokom, ruky rozložené, výraz hraného pokoja. Bol z tých, čo…

Ordinácia bola sterilná a tichá, vzduch naplnený vôňou dezinfekcie, ktorá sa vznášala nad bielymi kachličkami. Doktorka Nováková si unavene vzdychla a upravila si rozstrapatený cop. Bola to žena okolo šesťdesiatky, špinavá blondína so zvedavými očami a prenikavým pohľadom, ktorý dokázal odhaliť každú slabosť. Jej unavená tvár odrážala dlhý deň – sestrička nebola v práci, a tak musela všetko…

Jeho pohľad skĺzol späť k jej druhej nohe. „Teraz druhá,“ rozkázal, a Andrea, takmer bez dychu, natiahla druhú nohu k nemu. Tento raz bola rýchlejšia, jej noha mu vyšla v ústrety, akoby vedela, že jeho dotyk je nevyhnutný. „Zdvihni sa,“ prikázal. Andrea vstala, no Karol ju okamžite otočil chrbtom k sebe. Jeho ruky ju jemne, no rozhodne chytili za boky a pritisli k stolu. „Ešte jedna vec,“…

Andrea sedela za svojim stolom, no nemohla sa sústrediť. Srdce jej bilo rýchlejšie, ako by sa patrilo, a jej pohľad každú chvíľu skĺzol na muža, ktorý sedel na druhej strane kancelárie. Karol. Jeho meno si pre seba zašepkala v duchu, pomaly, akoby skúšala, ako chutí. Bol iný ako ostatní muži. Ženatý, o dvadsať rokov starší, vždy dokonale upravený. Jeho hlas znel tak nízko a príjemne, že jej…

„Kristína,“ oslovila som ju, keď sa postavila pred zrkadlo, v rukách držiac tie nevkusné zelené šaty, ktoré si priniesla z domu. „To nemyslíš vážne.“ Zastavila sa uprostred pohybu a otočila ku mne. „Čože? Čo je s nimi?“ Jej obočie bolo zvraštené, no v očiach jej zahrala tá známa neistota, ktorú som tak dobre poznala. Tá neistota, ktorú som vždy vedela využiť na to, aby som jej ukázala, čo je pre…

Sedela som v predposlednej lavici a sledovala, ako profesor Černý rozdáva opravené písomky. Na stole predomnou sa objavil papier, na ktorom sa červenelo hodnotenie D. Moje srdce sa na chvíľu zastavilo. D? Ja, vždy pripravená, vždy dôsledná? Toto mi mohlo úplne pokaziť celkové hodnotenie, a so štipendiom som sa mohla rovno rozlúčiť. Keď hodina skončila a trieda sa vyprázdnila, rozhodla som sa…