Čarodejnice existujú! 1/2

16. 1. 2023 · 1 853 zhlédnutí Goya402

Tento dvojdielny príbeh je možno fikcia a možno nie.
Nechám len na vás,posúdiť koľko môže byť reálne a koľko len vysnené...

Zoznámil som sa s jednou tajomnou ženou.
Nebudem zachádzať do podrobností ako,ale bola to prenádherná...zrelá žena-milfka.
Predstavila sa ako Kristína.
Dokonalá,vysoká s dlhými havraními vlasmi.
Nádherné veľké prsia a postava ako lusk.
Jej hnedé oči vyžarovali divokosť a živočíšnosť a dala sa tušiť veľká pravdepodobnosť vášnivého a dokonalého sexu.
Sálalo z nej zároveň niečo čo ma priťahovalo ako magnet.

Už po pár stretnutiach v plnej počestnosti som ďalšie dni nedokázal myslieť na nič iné len na tú jej krásnu tvár a moje telo sa triaslo vzrušením pri pomyslení na milovanie s ňou. Ako pubertiak som odpočítaval dní a hodiny do ďalšieho stretnutia s ňou.

Nie som žiadny svätec a monogamia je pojem ktorý sa o mňa niekde obtrel, alebo som o tom čítal.
Zmyselné ženy vo mne vždy prebúdzajú potrebu dobývať. A celkom sa mi darilo boriť jednu pevnosť za druhou.
Ale toto bolo iné.
To čo som zažil prekonalo všetko na čo som sa len odvážil pomyslieť.
A čiastočne ma to prenieslo aj do sveta o ktorom som si myslel,že existuje len v rozprávkach.

Nasledovali ďalšie stretnutia, prvé bozky, objatia, prvý orál bez konca a skoro sex v aute ku ktorému nakoniec nedošlo, lebo to stopla v najlepšom, má privádzali do šialenstva.
Ako domček z karát sa mi rúcala jedna stratégia za druhou.
Pevné držala smerovanie vzťahu vo svojich rukách a ja som čoskoro chodil s takmer permanentnou erekciou.

A potom ma zrazu pozvala k sebe domov.

Sobota večer.
Plný nádeje a semena, strašne nadržaný som vystupoval z auta pred určeným domom.
Dnes je určite ten deň keď to dám!

Zvoním a dvere otvára s tichým zabzučaním automatický zámok. Vstupujem do predsiene a vyzliekam si kabát.

Dôvod mojich bezsenných nocí vyjde z jedných dverí v čiernej čipkovanej košielke siahajúcej do pol stehien.
Má ju rozhalenú a ja vidím že na sebe má len prádlo a na tých dlhočizných nohách punčochy ktoré drží podväzkový pás.
Všetko v tej istej farbe a rovnako transparentné.

Cez látku vidím tmavé dvorce bradaviek a v rozkroku sa črtá dokonale tvarovaný trojuholník krátkych chĺpkov.
Čierne lodičky len dotvárajú celkový obraz, ktorý spôsobí, že mám čo robiť, aby som si okamžite nenastriekal do nohavíc.

„Vitaj u nás!"
Šepne mi do ucha Kristína a pobozká ma na pery.
Jej jazyk sa dotkne mojich pier.
Cítim príjemnú sladkastú chuť jej červeného rúžu.
A vôňu....vôňu jej tela ktorá mi zatemňuje mozok.

U nás?Myslel som ,že budeme sami!

Chytá má za ruku a doslova ma ťahá za sebou do jednej z izieb.
Je tam tma...teda skoro tma. Za starožitným mahagónovým stolom sedí žena a vykladá tarotové karty.
Zdvihne pohľad ,hneď ako vstúpime do miestnosti.
V žiari horiacej sviečky,mimochodom jedinom zdroji svetlá v miestnosti,som uvidel klon Kristíny.
Mala okolo štyridsať,uhľovočierne vlasy a na sebe čierne šaty s hlbokým dekoltom.
A v ňom podľa hĺbky údolia medzi nimi na mňa pozerali prsia ktoré sa nedali nazvať malými.
Ale najväčsia podobá oboch žien bola v očiach.
Aj tieto,ktoré si ma v tom okamihu premeriavali ako kus hovädzieho v mäsiarstve, boli divoké a navyše z nich sálala neskutočná dominancia.
Nikdy som nič podobné necítil,ale pri jej upretom pohľade do mojich očí som sa cítil ako školák.

Vstala spoza stola a podišla k nám.
Kútikom oka som pozrel na Kristínu.
Mala sklopené oči.
„Kristína dúfam,že si zase nepozbierala na ulici čo prišlo!!"
Prehovorila a jej hlboký hlas mi rezonoval v ušiach.
Bol taký autoritatívny,že mi okamžite zmizla všetká erekcia,ktorej som sa nemohol zbaviť minimálne posledný týždeň.
„Nie sestra, je vhodný a budeš spokojná!"
Tichúčko zašepkala Kristína. Ostal som prekvapený z jej podriadenosti tejto žene.Nikdy som ju takúto nevidel.

„Čo sa to tu deje?"
Opýtal som sa zvýšeným hlasom.
„Buď ticho a povedz mi ako sa voláš!"
Doslova po mne štekla „sestra".
Zároveň mi strčila ruku do nohavíc a začala mi ho pomalými pohybmi honiť.
„Čo si to dovoľuješ?"
Začal som jej od prekvapenia tykať.

Jej „ticho“ zaznelo ako prasknutie bičom.
Prstom sa dotkla mojich pier a prešla po nich.
Sladkokyslá chuť na perách.
Moje zmysly sa v okamihu ziintenzívnili,ale moje telo bolo zrazu odovzdané a aj keď som chcel,nedokázal som sa nijako brániť.
Jediné čo som momentálne vnímal bola len jej horúca ruka v mojom rozkroku.
„To meno!"
„Andrej."
Ušlo mi samovoľne medzi perami.
Môj penis stvrdol ako nikdy.Mál som pocit,že mi ho roztrhne.
Žena v čiernych šatách sa prvykrát usmiala.
Vytiahla ruku z mojich nohavíc.

„Pripravíme ho na obrad sestra. Mesiac je v splne a polnoc sa blíži.Naš Pán dostane vhodné telo."

Koniec prvej časti.