V mene zákona (výsluch)

“Tak hovor! Aké to bolo?” vyzvala ju, hoci sa ešte nestihla ani vyzuť.
“No bolo to skvelé” odpovedala Iveta celá rozžiarená a nadšená.
“Ach, super.” neskrývala nadšenie, ktoré zdieľala s Ivetou. Mala zo seba dobrý pocit. Uvedomila si, že pomáhaniu a smerovaniu druhých sa nikdy nevenovala, ale teraz jej to zrazu celkom išlo a to ju najviac bavilo. Mentorka. Tak sa pomenovala. Spomenula si na rôznych motivátorov zo sociálnych sietí a až ju z toho striaslo. Tak ďaleko nechce zájsť. Chce smerovať Ivetu, odovzdať jej to, čo ona roky budovala.

“Tak rozprávaj.” vyzvala ju nedočkavo.
“No ani neviem, kde začať. Prišiel po mňa a bol strašný gentleman hneď od začiatku. Nenechal ma nastúpiť samú, aj keď to občas robil v práci.”
“Ok, takéto časti vynechaj, ja som zvedavá na pikantné detaily.”
Iveta sa začervenala a bolo jasné, že veľa z nej nevytiahne. Janina horlivá nedočkavosť musí ešte chvíľu trpezlivo počkať. Ivetu musí najprv nechať rozrozprávať a potom pomôcť jej trochou vína.

Táto poviedka je súčasťou série V mene zákona, ktorá začala poriadne akčným stretnutím tejto trojice a vyeskalovala do zaujímavého trojuholníka vzťahov.

Janina stratégia zafungovala brilantne. Dozvedela sa, že Tibor dal na mnoho Janiných rád. Napríklad, že Ivetu zobral na večeru do rovnakej reštaurácie ako ju. V podstate celý večer prebiehal veľmi podobne ako sa to už predtým odohralo. Tá reštaurácia mala jednoducho svoje tajné čaro. Príjemná uvoľnená atmosféra, milý personál, skvelé jedlo a len zopár hostí spolu s romantickým interiérom robili z toho miesta perfektný priestor pre upevnenie intimity na verejnosti. “Skúsila som mu dať ochutnať z môjho tiramisu…tak ako si mi radila…a ochutnal a naschvál som mu zamazala tvár od šľahačky.”
“A ako to zobral?”
“Smiali sme sa na tom. Odkiaľ chodíš na takáto nápady?”
“Tak som od teba o čosi staršia a mám za sebou mnoho podarených aj nepodarených rande. Dosť o mňe! Pokračuj.” obrátila pozornosť naspäť na Ivetu.
“Už vtedy som mu ju mala chuť sama zlíznuť jazykom. Keby sme nesedeli oproti, tak by som to asi aj urobila, tak veľmi bol chutný.”

“No ako ti vysvetlil, že ťa vezie k nemu?”
“Nijak, povedala som mu to. Proste som mu to povedala. Možno som to ani nemyslela vážne, ale on to zobral ako samozrejmosť.”
“Takže ty si sa mu pozvala k nemu domov?” rozosmiala sa doteraz poctivá poslucháčka.
“No tak nejak, ale ono to tak celé nejako vyplynulo.”
“Prepáč.” nevedela stále zadržať smiech. “Ale náhodou skvelo si to spravila. Nenechala si nič na náhodu. Žiadne trápne lúčenia a ich predstieranie.”
Na chvíľu sa odmlčali. Jane sa podarilo úspešne potlačiť smiech, ktorým teraz trochu zneistila svoju rozprávačku.
“No a kedy ťa pobozkal? Či si pobozkala najprv ty jeho?”
“Vieš, že ani neviem?”
“Ty si nepamätáš váš prvý bozk?”
“Pamätám, ale neviem, kto koho. Viem, že sme si sadli do obývačky, on zapol tlmenú lampu. Potom sviečky na stole. Nalial nám víno…inak má celkom pekne zariadený byt.”
“Na byt ti kašlem.”
“Ok.”
“Čo bolo teda?”
“No sadol si tesne vedľa mňa a pobozkali sme sa. Začali sme sa bozkávať ešte predtým, ako sme si vôbec odpili.”
“Pokračuj, horím vzrušením.”
“No potom sme sa na chvíľu od seba odlepili, lebo to bolo asi prirýchlo.”
“Ale hovno, tiché pasáže vynechaj. Chcem vedieť, či ho má fakt tak veľkého.”
“Má.”
“Fakt?”
“Ja som sa ho normálne skoro zľakla, keď som mu ho vyťahovala z nohavíc.”
“Nekecaj.”
“Nekecám, bol takto veľký.” ukázala a jej ruky sa od seba vzdialili na solídnu vzdialenosť.
“A ešte ho mal aj hrubého. Ja som najprv úplne zbledla, ale on bol strašne super.”
“V akom zmysle?”
“No uvedomoval si to a vycítil, že by to mohla byť trochu prekážka.”
“Prečo prekážka?”
“No však taký obrovský a on taký chlap.”
“Chápem, no podľa toho, čo si ukázala, tak aj ja by som možno na chvíľu zbledla. Dobre a čo teda bolo?”
“No maznali sme sa. Väčšinu času sa venoval len mne, aby som sa uvoľnila, ale ja som sa v jeho náručí uvoľnila okamžite.”
“Pravý gentleman. Takže si si ho len tak nečinne užívala?”
“No viacmenej, vôbec mu nevadilo, že ja som tá menej aktívnejšia. Okrem toho lízal skvelo. Tak veľmi pomaly, že som cítila, ako jeho jazyk pomaly prestupuje do všetkých mojich zmyslov. Ešte teraz to cítim, keď si na to spomeniem.”
“Nekecaj. Závidím ti.”

“Ale vieš, pamätám si aj na tvoj jazyk a aj ten bol príjemný, vieš keď…”
“Nezahováraj teraz v tom najlepšom.”
“Prepáč, keď to najúžasnejšie som zatiaľ prežila zatiaľ s tebou a teraz s ním. Doteraz to bolo všetko také obyčajné…”
“Naozaj?”
“Ver mi. Vieš ako ma sralo, že si sa tak zmenila?”
“Prepáč, ja som niekedy fakt mrcha, neviem to zmeniť.”
“Viem, ale som rada, že sa to dalo všetko takto dokopy.”
“Aj ja.” usmiala sa a úprimne bola veľmi potešená z tých slov. Zatiaľ jej asi na nikom tak nezáležalo ako na Jane a tu ju poznala fakt len krátko. Ale pri Jane nebolo nikdy nič isté, jej vrtochy sa nedali len tak ľahko skrotiť, však ona samotná s tým mala najväčší problém.
“Dobre, ale teraz pokračuj.” posúrila vyprávačku nedávnej noci.
“Myslíš na to, na čo ja?”
“Myslíš na pokračovanie?”
“Nie, to je jedno.” stiahla sa späť a zamyslela sa, že do tých vôd by asi nemala plávať.
“Však povedz, čo si chcela?” nabádala ju Jana, pretože zo všetkého najviac neznášala, keď niekto začne a potom sa tvári, že vlastne nič.
“Nie, to nie je nič podstatné.”
“Asi je, keď si sa chcela o tom baviť.”
“Nechcela, budem radšej pokračovať, dobre?”
“Fajn.” zareagovala otrávene doteraz poctivá poslucháčka.

“Skúsila som si ho zobrať aj do pusy, ale netušila som, čo s ním.” chcela ohúriť a opäť nabudiť Janu.
“Fajn.” reagovala opäť rovnako bez štipky záujmu.
“Ty asi už nebudeš chcieť počúvať, pokým ti nepoviem, že čo som vlastne chcela, že?”
“Presne tak.”
“Keď to je taká blbosť.”
“Ok, tak je.” tvárila sa naďalej oduto.
“Ja som si na chvíľu predstavila, že aké by to bolo ešte spolu s tebou v trojici.”
Okamžite získala pozornosť Janu, ktorá takúto úvahu nečakala. Očakávala, že Iveta sa ju bude pokúšať zvádzať a zabezpečiť si tak okrem skvelého milenca ešte aj ju ako náhradu, keď on nebude vedieť uspokojiť jej potreby, ale že jej ponúkne jej vysnívaného chlapa, to naozaj nečakala. Neponúkla jej ho síce priamo, ale prekvapilo ju, že je ochotná sa deliť a riskovať čokoľvek.
“Wau.” zmohla sa len na takéto prekvapujúce zhodnotenie.
“Čo je?”
“No veľmi si ma prekvapila…”
“Trochu aj ja samú seba.” skočila jej do reči.
“Možno práve preto. Inak by si to asi nepovedala.”
“Ja viem, je ti hlúposť.”
“Nie, je to veľká vec, aspoň pre mňa to fakt veľa znamená.”
“Naozaj? Ale vieš…”
“Musíš to ešte premyslieť, však?”
“Ja neviem.”
“Premysli to poriadne. Proste si ma dojala. Závidím ti ho, ale to neznamená, že po ňom túžim. Práveže ma viac teší, že som vás dala dokopy a si z toho nadšená. A že mi to tu opisuješ. Som ako malá. A prepáč, že som to z teba vytiahla a…”
“Áno, ale neviem, čo sa stalo medzi vami, ale myslím si, že keby chceš, tak si ho ukradneš pre seba.”
“Prečo by som to robila?”
“Lebo on je dokonalý.”
“Áno, ale pre teba.”
“Takže teba vlastne nepriťahuje?”
“Samozrejme, že hej. Nechajme to tak, ok? Pokračuj.”\

Iveta sa na chvíľu zamyslela, no potom sa odhodlala a pokračovala v rozprávaní deja ďalej. Napriek tomu jej stále v hlave rezonovala tá myšlienka. Bola by to veľmi riskantná hra, po ktorej náhle zatúžila a nevedela sa jej striasť. Najviac ju iritovalo, že Jana sa o tom nechcela takmer vôbec rozprávať. Čakala, že bude jej spojencom v tejto túžbe, no namiesto toho ju striktne ignorovala.
„No a potom to prišlo, ležala som celá v jeho moci. On sa nado mnou skláňal. Doteraz mi láskal celé telo a ja som vedela, že po ňom už celá túžim.“ odpútala sa od všetkých predošlých myšlienok a ponorila sa do rozprávania deja.
„To až vtedy si to vedela?“
„Jasné, že nie. On si mohol so mnou robiť čokoľvek hneď ako sme sa prvý raz stretli. Ach, ako veľmi som neznášala ten prsteň.“
„Teraz už ale žiadny nie je, je tvoj. O chvíľu bude nosiť ty jeho prsteň.“
Iveta náhle zbledla a uvedomila si ten pocit.
„Ty by si ho teraz zrazu nebodaj nechcela za manžela?“ odhalila jej zdesenie a pokúšala sa zistiť príčinu.
„Ja neviem, som do neho zamilovaná, to hej. Ale vďaka tebe som zatúžila toho ešte mnoho spoznať. Nechcem sa viazať.”
“Chápem, ale to záleží od vás. Prečo sa vlastne rozviedol?”
“Tak to vôbec netuším.” smutne sa zachmúrila.
“Nepoznám muža, ktorý by nechcel dobrodruzštvo, takže určite sa dohodnete. Niečo mi vraví, že na povrchu je veľmi konzervatívny, ale hlboko v duši je to rebel.”
“Fakt?”
“Áno, len vieš, aj to sa môže stať neskôr nevýhodou, keď teba prestane baviť dobrodružný život.”
“Popremýšlaj nad tým.”
“Nie, teraz si hlavne užívaj naplno jeho. A teraz pokračuj, však som zvedavá, ako si to s ním zvládla.”

“Fajn, tak on bol…veľmi nežný a citlivý. Bola som úplne uvoľnená, keď som ho ucítila na povrchu. Najprv ma ním len dráždil a aj to bolo super a potom…bola som úplne vlhká…som sa až trochu trápne cítila…”
“Neboj, to vzruší každého chlapa.”
“No hej a on pomaly do mňa kĺzal. Bolo to veľmi veľmi intenzívne. Naozaj veľmi.
“Viem si predstaviť.” nesnažila sa zakryť vzrušenie z tej predstavy.
“Nakoniec to nebolo nepríjemné, len najprv tá intenzita, toľko vnemov, nevedela som sa kontrolovať, mala som pocit, že keď zrýchli, tak sa nekontrolovane spravím.”
“Wau.”
“Ale predtým som nič také neprežila…bolo to fakt silné. Cítila som každý jeden jeho pohyb vnútri a on sa nikam neponáhľal. Díval sa mi do očí.”
“Díval sa ti pri tom do očí?”
“Presne tak. Díval sa mi do očí a ja som mu najprv uhýbala, zatvárala si moje, ale potom som v tých jeho objavila úplný pokoj. Zrazu som sa ocitla niekde inde.”
“Kde inde?” vyzvedala so zatajeným dychom Jana.
“Neviem, vnímala som len tie pocity, tú intenzitu vzrušenia, tie jeho zelenohnedé oči. Pamätám si len, ako som si ho k sebe silno tisla a nechcela som sa ho vzdať.”
Jana napäto počúvala, zatiaľ čo sa Iveta na chvíľu úplne odmlčala, akoby prežívala tie okamihy znova.
“Ani neviem, koľkokrát som sa vtedy urobila, bolo to ako jeden dlhý orgazmus, ktorý som si len ticho užívala.”
Jana na ňu mlčky pozrela, ale skôr než stihla položiť otázku, Iveta celá vzrušená pokračovala v rozprávaní.
“Ani som nepípla, len som tam ležala v neodolateľnom kŕči a celú robotu nechala na neho…A on stále len poriadne pomaly prenikal dnu a von. Trvalo to asi strašne dlho, lebo z takej hromady energie a vzrušenia som bola totálne vyčerpaná. Bola som rada, keď som ho v závere trochu posúrila a on trocha zrýchlil tempo a vtedy sme sa urobili obaja veľmi rýchlo. Bolo to skvelé, ešte teraz sa z toho celá trasiem.”
“Vidím, fakt zaujímavé.” skonštatovala stroho Jana, pretože jej myšlienky už behali niekde inde.

Ak sa vám poviedka páčila, tak nezabudnite označiť "Páči sa mi" a prípadne napísať komentár. A samozrejme nezabudnite si prečítať všetky predchádzajúce časti, v ktorom nechýba ani napätie, ani akcia, ani sex:

Pred prvym stretnutim

Stretnutie

Návšteva

Rady

Akcia

Akcia 2

Akcia 3

a keď sa dostanete až sem, tak ďalšie si už nájdete sami.