Nutkanie podľahnúť 2 (3.časť)

(Táto poviedka je vymyslená a všetky osoby v ňom tiež. Akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je takisto čisto viac ako náhodná. safeword je spomenutý v 2. časti )

Zastavila sa za mnou. Cítil som jej dych na zátylku, horúci a zámerne pomalý. „Prečo si sa už viac neozvala, kurvička?“ Slovo „kurvička“ vyslovila s takou nežnosťou, až sa mi zježili chlpy na rukách. Nebola to urážka. Bola to láskavosť. Moja nová prezývka. Moja pravá identita, ktorú mi práve nasadzovala späť ako obojok. „Chýbala si nám,“ pokračovala, hlas sa jej zjemnil ešte viac. „Chceli sme ťa predstaviť priateľom. Máme pre teba toľko plánov…“ Pauza. Nechala vetu visieť vo vzduchu ako hrozbu aj sľub zároveň. „Teraz sa okamžite vyzleč donaha a na štyri.“ Rozkaz prišiel ostro, bez medzery na premýšľanie, bez možnosti vyjednávať. Srdce mi búšilo tak silno, že som cítil jeho údery až v hrdle. Strach a vzrušenie sa vo mne bili ako dva psy v jednej klietke – jeden chcel utiecť, druhý sa chcel hodiť k jej nohám. A ja som… poslúchol. Nie preto, že by som chcel. Ale preto, že moje telo už dávno vedelo, komu patrí. Ruky sa mi triasli, keď som si stiahol tričko cez hlavu. Potom nohavice – opasok cvakol o podlahu ako výstrel. Boxerky som si stiahol naposledy, pomaly, akoby som sa ešte stále snažil zachrániť aspoň kúsok dôstojnosti. Ale keď padli na zem, bolo to definitívne. Klesol som na kolená. Potom na dlane. Nahý na chladnej dubovej podlahe jej pracovne. Zadok vystrčený, hlava sklonená, pohľad upretý do parkiet. Hanba ma zaliala ako horúca vlna – pálila tvár, uši, hrudník. A pod tou hanbou… tvrdé, pulzujúce, nepopierateľné vzrušenie. Vták sa mi napínal, aj keď som sa zaň hanbil najviac. Jej topánky sa znova pohli. Pomalé, sebavedomé kroky. Obišla ma. Zastavila sa za mnou. „prečo kurvička nemá oblečené tanga?“ Cítil som, ako sa na mňa díva – nie s hnevom, ale s uspokojením. Ako záhradník pozerá na kvet, ktorý práve zasadil a teraz čaká, kedy rozkvitne. „Tak a teraz za to, že si sa neozvala… ti zasuniem análny kolík. A tvoj kokot dáme do klietky.“ Povedala to pokojne, vecne, akoby čítala zoznam úloh na deň. A práve tá nenáročnosť ma zlomila najviac. Vzápätí som ucítil chladný, hladký hrot pri vstupe. Natretý lubrikantom – studený, klzký, neúprosný. Pomaly, ale neodvratne sa začal vtláčať dnu. Hrubší, než som čakal. Každý centimeter bol pripomienkou – nie som tu pánom. Nikdy som nebol. Keď sa kolík usadil až po širšiu časť a základňa sa oprela o moje polky, zastonal som – dlho, tlmene, hanbou aj úľavou zároveň. Vypĺňal ma. Každý pohyb, každý nádych mi ho pripomínal. Pri každom stiahnutí svalov okolo neho som cítil, ako mi posiela malé elektrické výboje rovno do mozgu. Potom prišla klietka. Kovová, ľadová, s úzkymi priečkami. Najprv mi ju nasunula na stále sa tvrdnúci penis – pomaly, s istotou. Keď sa kov dotkol mojej horúcej kože, mykol som sa. Potom cvak – zámok sa zatvoril. Tesný. Neúprosný. Dráždivý. Každý pokus o erekciu bol teraz trest – bolesť a frustrácia v jednom. Usadila sa do kresla oproti mne. Pomaly si vyhrnula sukňu. Čierne čipkované tangá. Vôňa jej vzrušenia ma zasiahla ešte skôr, než som ju uvidel. „Teraz mi ju vyliž.“ Rozkaz bol jednoduchý. A absolútny. Pokúsil som sa pohybovať dopredu na štyroch. Koleno – dlaň – koleno – dlaň. Každý centimeter bol bojom. Kolená boleli o tvrdú podlahu. A predsa som šiel. Nie preto, že by som chcel potešiť ju. Ale preto, že som už nevedel robiť nič iné. Keď som sa konečne dostal k jej nohám, zdvihol som pohľad. Len na sekundu. Vidieť som smel iba s jej povolením. Ale ona mi ho nedala. Len rozkročila nohy širšie. Tangá boli mokré. Vôňa bola silná, omamná, takmer omračujúca. „Začni pomaly,“ zašepkala. „Chcem cítiť, ako sa trasieš.“ Priložil som pery k čipke. Najprv len bozk – pokorný, uctivý. Potom jazyk – pomalý, opatrný, cez látku. Cítil som jej teplo, jej vlhkosť, jej chuť.