V latexe na wc

Bol som vždy ten typ človeka, ktorý hľadal vzrušenie na hraniciach normality. Volám sa Martin, mám 35 rokov, a žijem v Trenčíne. Práca v kancelárii ma nudila, vzťahy mi nevychádzali, a tak som sa utiekal k svojim tajným fantáziám. Latex bol mojou slabosťou – ten pocit tesného, lesklého materiálu na koži, ako ma obopínal a robil ma anonymným, bezbranným. Jedného večera, keď som surfoval po temných fórach na internete, som sa rozhodol ísť ďalej. Dal som inzerát na jednom z tých anonymných stránok pre dospelých.Inzerát bol jednoduchý, ale priamy: "Prídem dnes večer o 20:00 na pánske WC v OC Laugo v Trenčíne. Budem v čiernom latexe od hlavy po päty. Môžete ma použiť ako len chcete. Žiadne limity, žiadne otázky. Len prídite." Pridal som k tomu fotku seba v latexe, rozmazanú tvár, aby som sa chránil. Myslel som si, že to bude len nejaká zábava – možno jeden alebo dvaja chlapi, ktorí sa odvážia. Bol som nervózny, ale vzrušený. Čo najhoršie sa môže stať? V najhoršom prípade nikto nepríde a ja sa vrátim domov s modrými guličkami.Deň ubehol pomaly. Celý čas som si predstavoval, čo sa môže stať. Po práci som sa vrátil domov, osprchoval sa a obliekol si svoj obľúbený latexový oblek. Bol to celotelový catsuit, čierny, lesklý, s vysokým golierom a dlhými rukávmi. Pod ním nič, len moja holá koža. Na nohy som si obul vysoké čierne topánky na platforme – tie s 15 cm opätkami, ktoré ma nútili kráčať ako na ihlách. Vyzeral som ako nejaká postava z BDSM filmu. Vzal som si dlhý kabát, aby som sa dostal do obchodného centra bez toho, aby ma niekto spoznal.OC Laugo bolo plné ľudí – rodiny nakupujúce, páry na rande, teenageri visiaci pri fastfoode. Prešiel som cez dav, srdce mi búšilo ako bláznivé. Kabát som si držal pevne okolo seba, ale cítil som, ako latex šuští pod ním. Pánske WC bolo na prízemí, blízko pri vstupe do supermarketu. Vošiel som dovnútra o 19:55. Miestnosť bola prázdna – rad pisoárov na jednej strane, kabínky na druhej. Zhodil som kabát do rohu a postavil sa pred zrkadlo. Vyzeral som... provokatívne. Lesklý, čierny, pripravený.Prvý chlap prišiel presne o 20:00. Bol to vysoký, robustný muž okolo štyridsiatky, v rifliach a košeli. Pozrel na mňa, usmial sa a bez slova sa postavil vedľa mňa k pisoáru. "Takže ty si ten z inzerátu?" zašepkal. Prikývol som. Bez varovania mi položil ruku na rameno a pritiahol ma bližšie. "Dobrá voľba," povedal a začal ma ohmatávať. Jeho ruky sa kĺzali po latexe, stláčali mi zadok, hrudník. Cítil som, ako sa vzrušuje. Otočil ma tvárou k stene, rozopol si nohavice a vtlačil sa do mňa. Bol drsný, rýchly – presne tak, ako som to chcel. Trvalo to len pár minút, ale bolo to intenzívne. Keď skončil, zapol si nohavice, poklepal ma po pleci a odišiel. "Dobrá práca," zamrmlal na odchode.Myslel som si, že to bude všetko. Ale potom prišiel druhý. A tretí. Slovo sa šírilo rýchlo – možno niekto z nich poslal správu kamošom, alebo inzerát mal viac čitateľov, ako som čakal. Do 20:15 sa WC začalo plniť. Štyria chlapi stáli okolo mňa, všetci v bežnom oblečení, akoby boli len na nákupoch. Jeden z nich, mladší, s tetovaniami na rukách, ma chytil za krk a pritiahol k sebe. "Ty si naozaj ochotný na všetko?" spýtal sa. Prikývol som, hlas sa mi zasekol v hrdle. Nútia ma kľaknúť si na kolená priamo na dlažbe. Latex sa leskol pod svetlami, moje topánky na opätkoch ma nútili balansovať.Dvaja z nich si rozopli nohavice a postavili sa predo mňa. Tretí vytiahol telefón a začal natáčať. "Pre pamiatku," zasmial sa. Cítil som sa ponížený, ale to ma len viac vzrušovalo. Ich ruky ma chytali za hlavu, nútili ma striedať medzi nimi. Štvrtý stál vzadu a pozeral, občas ma kopal do zadku, aby som sa viac snažil. Trvalo to dlhšie, ako som čakal – ich smiech, ich príkazy, pocit latexu, ktorý sa potil pod mojou kožou. Keď skončili, jeden z nich ma postavil na nohy a otočil k stene. "Teraz ťa použijeme inak," povedal.Ďalší prišli. Skupinka troch, potom ďalší dvaja. WC sa stalo ako nejaký tajný klub. Počul som, ako sa dvere otvárajú a zatvárajú, hlasy mužov, ktorí prichádzali zvedaví. "Je to ten z inzerátu?" pýtali sa navzájom. "Áno, poďme na to." Dostal som viac, ako som čakal – nie len pár, ale desiatky. Niektorí boli jemní, iní drsní. Jeden ma priviazal k rúre pri umývadle pomocou opasku, iný mi dal obojok z improvizovaného materiálu – kus lana, ktoré mal so sebou. Cítil som sa ako objekt, ako hračka. Latex ma chránil, ale zároveň ma vystavoval.Asi po hodine som bol vyčerpaný. Kolienka ma boleli od kľačania, telo ma pálilo od ich dotykov. Ale oni neprichádzali prestávku. Práve naopak – slovo sa šírilo ďalej. Prišla skupina mladých chalanov, možno z nejakého večierka v meste. Boli opití, hluční. "Pozrite na túto latexovú suku!" kričali. Nútia ma do kabínky, kde ma striedali jeden po druhom. Tretí z nich natáčal všetko na telefón, smial sa a komentoval. "Toto ide na net," povedal. V tej chvíli som si uvedomil, že som to prehnal. Chcel som vzrušenie, ale toto bolo príliš. Snažil som sa vstať, ale oni ma držali dole.Vonku som počul hlasy – niekto sa snažil dostať dovnútra, ale dvere boli zamknuté jedným z nich. "Je obsadené," kričal. Vnútri sa to stupňovalo. Ďalší muž, starší, s fúzmi, ma chytil za vlasy a vtiahol do stredu miestnosti. "Teraz ťa použijeme všetci naraz," povedal. Boli ich asi piati v tej vlne. Cítil som ich ruky všade – na hrudi, na zadku, v ústach. Latex sa trhal na niektorých miestach od ich drsnosti, ale držal. Moje topánky na opätkoch klzali po mokrej podlahe, ale oni ma držali v pozícii.Po ďalšej polhodine som bol na pokraji. Telo ma bolelo, dych sa mi zrýchlil. Ale vzrušenie tam stále bolo – tá zmes strachu a túžby. Nakoniec, keď sa dav začal rednúť, okolo 22:00, som sa osamel. Ležal som na podlahe, latex pokrytý potom a inými tekutinami. Vstal som, umyl sa ako najlepšie som vedel v umývadle, obliekol si kabát a vyšiel von. Obchodné centrum sa zatváralo, ľudia odchádzali. Nikto si ma nevšimol – alebo aspoň sa tvárili, že nie.Domov som sa dostal taxíkom. Sadol som si do vane, zmyl latex a premýšľal. Dostal som viac, ako som čakal – nie len fyzicky, ale aj mentálne. Bol to šok, ale aj lekcia. Odvtedy som inzeráty nedával, ale tá spomienka ma prenasleduje. Niekedy v noci si to prehrávam v hlave, a cítim to vzrušenie znova. Možno jedného dňa to skúsim opäť, ale tentoraz s limitmi. Alebo možno nie. Trenčín je malé mesto, ale tajomstvá sa šíria rýchlo.