Neskoro večer

Žaneta vošla do miestnosti a zatvorila za sebou dvere. Za stolom sedel mladý muž a keď ju uvidel, na perách sa mu objavil ten známy úsmev s iskrou v očiach.
„Večer,“ povedala ticho. „Dnes to bude inak.“
Jej hlas znel pokojne, no rozhodne. Mladý muž zdvihol obočie, ale neodpovedal. Pomaly pristúpila k stolu, oprela sa oň a pozrela naňho zhora.
„Vstaň.“
Poslúchol bez slova. Dotkla sa jeho hrude a prstami prešla po košeli.
„Celé týždne na mňa pozeráš. Dnes mi ukážeš, ako veľmi si túžil.“
Posadila sa na okraj stola, vyhrnula si sukňu až po stehná a pomaly vyložila obe holé nohy na dosku. Svetlo lampy sa odrážalo od jej pokožky.
„Pokľakni.“
Zaváhal iba okamih, potom kľakol pred ňou. Zacítila príjemnú vlnu moci, ktorá sa jej rozlievala telom.
„Masíruj mi nohy,“ rozkázala mäkkým hlasom. „Pomaly. Chcem to cítiť.“
Jeho ruky boli horúce, keď ich položil na jej chodidlá. Začal ich dôkladne masírovať – palcami tlačil na klenbu, prstami prechádzal po lýtkach. Ona zatiaľ potichu zastonala a zaklonila hlavu.
„Presne tak… Si šikovný.“
Jeho dych sa zrýchlil. Videla, ako sa mu napínajú nohavice. Chytila ho za vlasy a jemne, ale pevne mu zdvihla hlavu.
„Pobozkaj ich.“
Jeho pery sa dotkli jej chodidla. Najprv nesmelo, potom s rastúcou túžbou. Líbal jej prsty, klenbu, členky, jazykom prechádzal po citlivej koži. Cítila, ako sa jej rozlieva teplo medzi stehnami.
„Pozri sa na mňa.“
Keď zdvihol pohľad, v očiach mal jasné vzrušenie a poddanosť.
„Chceš ma ochutnať?“ spýtala sa a pomaly roztiahla stehná. „Musíš požiadať.“
Prehltol. „Prosím… dovol mi ťa ochutnať.“
Usmiala sa spokojne a pritiahla si jeho hlavu bližšie. „Jazykom. Pomaly. A neprestávaj, kým ti nepoviem.“
Keď sa jeho horúce pery dotkli jej nohavičiek, zastonala. Odtiahol ich bokom a začal ju bozkávať dlhými, pomalými pohybmi jazyka. Žaneta ho držala za vlasy, usmerňovala rytmus – raz pomalšie, raz rýchlejšie.
„Dobrý chlapec,“ šepkala medzi vzdychnutiami. „Taký poslušný… Cítiš, ako veľmi ťa chcem?“
Jej boky sa začali pohybovať proti jeho tvári. Keď cítila, že je blízko, stiahla ho ešte pevnejšie.
„Teraz. Silnejšie.“
Orgazmus ju zalial hlbokou, dlhotrvajúcou vlnou. Celé telo sa jej zachvelo, stehná sa mu stiahli okolo hlavy, kým sa pomaly neutíšila.
Keď sa upokojila, stiahol ju zo stola a posadil si ju do lona na stoličke. Objala ho okolo pliec a hladkala ho po vlasoch.
„Vidíš?“ zašepkala mu do ucha. „Keď sa mi poddáš, dostaneš všetko, čo chceš. A nabudúce… si ma budeš musieť ešte viac prosiť.“
On sa iba zatriasol a ešte pevnejšie ju objal.
Žaneta sa usmiala do tmy kancelárie.
Prvýkrát po dlhom čase sa cítila skutočne silná. A žiadaná.
A vedela, že tento mladý muž s iskrou v očiach jej už patrí. Aspoň na tieto večerné hodiny.