Pri krbe

Lukáš sedel na kožušine pred otvoreným krbom, v ruke držal pohár tmavej whisky a pozoroval plamene. Po celom dni strávenom na snehu mal na sebe len mäkký, rozopnutý sveter, ktorý odhaľoval jeho hrudník.
​Filip prišiel k nemu zozadu, položil mu ruky na ramená a palcami mu začal pomaly masírovať stuhnuté svaly na krku.
​„Celý deň si bol akýsi zamĺknutý,“ zašepkal Filip a sklonil sa, aby mu bozkal miesto tesne pod uchom.
​Teplo krbu
​Lukáš zatvoril oči a hlboko sa nadýchol. Napätie z neho opadlo rýchlejšie než snehová búrka vonku za oknami. Otočil sa k Filipovi, položil pohár na podlahu a chytil ho za golier trička.
​„Len som premýšľal o tom, kedy konečne vypneme telefóny a budeme robiť toto,“ odpovedal Lukáš a s úsmevom ho stiahol k sebe na kožušinu.
​Bozk, ktorý nasledoval, bol spočiatku pomalý, ochutený dymovým tónom whisky, no rýchlo nabral na intenzite. Filip sa pretočil pod neho, zaryl prsty do Lukášovho svetra a pomohol mu ho stiahnuť. O chvíľu už oblečenie ležalo pohodené niekde v tieni izby a ich telá, ožiarené len teplým, zlatistým svetlom z krbu, sa k sebe pritlačili s nefalšovanou dychtivosťou.
​Plamene túžby
​Horúčava z ohňa sa miešala s horúčavou ich vlastných tiel. Lukáš sa usadil medzi Filipove stehná, pričom jeho pohľad bol temný a plný sústredenia. Filip ho chytil za boky, viedol ho k sebe a v momente, keď sa ich telá úplne spojili, jaskyňou jasu preletel hlboký, hrdelný vzdych.
​Pohyby oboch mužov boli pevné, synchronizované s rytmickým praskaním horiaceho dreva. Lukáš udával tempo, no Filip mu nezostával nič dlžný – s každým pohybom sa dvíhal oproti nemu, so zaťatými zubami a očami upretými do tých Lukášových. Kožušina pod nimi tlmila každý dotyk, zatiaľ čo vzduchom zneli len ich ťažké dychy a tiché stonavé zvuky ukryté v hrmote ohňa.
​Vášeň ich oboch pohltila ako nekontrolovateľný požiar. V záverečnom, divokom rytme obaja muži napli svaly, pevne sa do seba zaklinovali a s hlasným vyvrcholením zo seba uvoľnili všetku nahromadenú túžbu.
​Pokojná noc
​Keď oheň v krbe pomaly dohárał a premenil sa na tlejúce uhlíky, ležali prepletení pod teplou dekou.
​Filip mal hlavu položenú na Lukášovom ramene a prstami mu kreslil neviditeľné kruhy na hrudi. Vonku zúrila horská fujavica, no tu vo vnútri, v tichu a bezpečí ich vlastného sveta, bolo dokonale teplo