Filter I.

Deň ako každý druhý. Premôcť spánok, zaistiť základné životné funkcie, preleštit zuby, zaliať kávu a neslávny home office ktorý nám vybavila pandémia sa môže začať. Beriem kávu a sadám k počítaču. Spomeniem si na dobu keď počítač trónil na stole v kancelárii, a nie v kúte spálne s neustlanou posteľou. Serie ma to. Káva s kolegyňou v kuchynke chutila lepšie. Napríklad s Alenkou, ten jej zadok.. Do kelu, teraz by mi stačila aj káva s kolegom, hlavne nech je to živý tvor, nielen obraz na monitore s videokonferenciou. Nevadí, hlavne že sme zdraví… Prebehnem emaily. Okrem plánovaného callu o dve hodiny nič podstatné. Možem sa    spokojne venovať príprave na call, čiže prokrastinácií. Otváram noviny, zbežne čítam nadpisy. Na politickej scéne srandy kopec, ale nič podstatné sa nemení. Debili nám vládnu aj naďalej. Do callu ostáva 1 hodina a 59 minút. Aby som sa nezbláznil, dodržujem rady ktoré sme si osvojili počas pandémie. Také to minimum: byť pri počítači pred ôsmou, ako v práci, obliecť sa ako do práce, pracovať ako v práci. Nemusí to byť oblek, ale ani vyťahané tričko. Čiže je niečo po desiatej a ja som presne v tých istých trenkách, v ktorých som vstal z postele. O vlasoch na hlave platí to isté. Otváram teda rutinne amatérov a prezerám fotky favoritiek. Výhoda homeofficu. Dnes z obľúbených vyberám Evelyn1753. Myška sa presunula z pravej ruky do ľavej, ani neviem kedy. Pravá pristála na vtákovi.. Jej postava typu krv a mlieko mi spôsobila erekciu. Ako vždy. Evelyn nikdy nesklame. Pravou rukou pomaly pumpujem žaluď a ľavou na obrazovke striedam fotky. Už som si aj zvykol, že ženám chýbaju hlavy. Plné prsia, plné boky, pička ako mám rád - jemne zarastená, upravená. A ten jej zvonček… Zvonček? Prisahám, zvonček od dverí! Ktoré bezcitné hovädo ma ruší pri práci?! Zavriem okno s Evelyn, idem ku dverám. Pozriem cez priezor, Eva! Suseda Eva. Z tretieho. E ako E. Náhoda? Nemyslím si. Občas sa minieme na chodbe, pozdravíme, prehodíme výťahový small talk. Počasie, deti, po tretie poschodie viac nestihneme. Nenápadná, neohúri, ale rozhodne neurazí. Žena milión. Dve deti, jeden muž, vekovo ako ja. Čo do riti môže chcieť? “Ahoj Evka” pozdravím sa z miernou gučou v hrdle a skrývajúc vtáka za pootvorenými dverami. “Ahoj Ferko, prepáč že ťa ruším, viem že určite pracuješ, ale.. začala som prať a pri žmýkaní mi práčka nejako začala pípať, teraz nič nerobí a na displeji niečo píše. Muž tam zvykne niečo dole vyčistiť, ale je preč a ja som to ešte nikdy nerobila. Vedel by si mi, prosím, pomôcť? Ak máš teda čas..” V duchu si spomínam na niečo o kamionistovi a týždňových turnusoch. “Zobrala som si dnes voľno aby som dala dokopy byt a skončila som už pri praní..” dodala. Výborne, čistenie filtra v práčke. Neznášam to doma, tak prečo by som to dobrovoľne neabsolvoval u susedy. Ale zase, živá bytosť. Určite má doma kávu… Pozerám na ňu ešte stále rozospatými očami, vlasy v cope, vyťahané tričko takmer pod zadok ukrýva krátke kraťasy. Slušné trojky pod tričkom bez podprsenky prehrávajú aktuálny zápas z gravitáciou a stoporené bradavky reagujú na chodbový chlad. Oblek francúzskej chyžnej by jej slušil. Fero, naspäť do reality! “Okej, jasné, pozriem sa na to. Len sa trochu oblečiem a zbehnem dolu.” Úprimne sa usmeje, poďakuje, a beží dole schodmi. V kúpeľni prebehne snaha o účes, v ktorom sa môžem ukázať na schodisku bytového domu tak, aby o mne nekolovali reči ako o čudákovi z piateho. Ako outfit pre túto príležitosť volím čisté tričko z kategórie “na doma” a kraťasy z vnútornou sieťkou ktoré zaistia voľnosť tam dole a ušetria jedny boxerky. Som eko nie? Ušetrím vodu a žehlenie. Príroda a moja žena bude spokojná. Ešte deodorant, nech tam nesmrdím. Zbehnem po schodoch a zvoním pri dverách. Otvára a odprevádza ma prekračujúc vysávač do kúpeľne. Pri tom úctivo ďakuje a hovorí niečo o počatí bezo mňa. V kúpeľni na mňa čaká hádajte čo. Áno, správne! Práčka s chybovou hláškou na displeji. Drain error, check filter. Super, toto zvládneme a budem za kinga. Alebo aj nie. Čas ukáze. Len nech sa to nerozkecá, nemienim čistiť každú práčku v bytovke. A už vôbec nie tej krave, čo býva na prvom. Ani sa nedivím, že ju muž opustil. Neváham a rozdávam rozkazy: “Handru a hlboký tanier! A kávu si už pila?” Hľadá vedro a vraví že kávu už mala. “Vlastne aj ja, tak si dáme víno, nie?” odvetím žartovne. Fasujem handru, tanier a Evin úsmev. Rozložím handru pod práčku, otváram kryt, vyťahujem vypúšťaciu hadičku a púštam práčke žilou do taniera. Pri vylievaní prvého taniera do vane pristanú na práčke dva veľké poháre na vodu a v nich slabo žltá tekutina. Na rozdiel od zvyšku osadenstva horného krytu práčky, ktorý poznám z videnia z drogérie a jeho presný názov a účel je mi neznámy, víno rozpoznám bez problémov. Oponujem, že som si robil iba srandu. “Dnes začal deň ako blbec, tak snáď to týmto opravíme. Sudové, od našich, z Malej Tŕne”. Jedna z výhod homeofficu - môžte byť nadrbaný už dopoludnia. Nechcem uraziť rodičov, kývnem hlavou a tak si pripíjame na úspešnú opravu práčky, ktorá je v ešte len v procese. Som slušne vychovaný, pochválim víno a pozornosť venujem tanieru do ktorého ciká čierna hadička z práčky. Eva odchádza žehliť, ja vylievam druhý tanier a popíjam víno. Je bokom ku mne, vidím ako sa jej tie veľké prsia uvoľnene kývu pod tričkom v rytme žehlenia. Občas sa zohne po prádlo, tričko obtiahne zadok. Niekto by povedal veľký, ja iba sucho preglgnem. Nikdy som si ju takto nevšimol. Nikdy nenosila vyzývavé oblečenie. Doteraz som tie jej veľké prsia a široké boky neregistroval. Pri príležitosti oslavy vylievania piateho taniera do vane mám trojdecový pohár zase plný. Muškát, ty hajzel sladký. A na prázdny žalúdok. Celý čas o niečom rozprávame, témy sa menia náhodne. Muž dva týždne preč, týžden zavadzia doma. Dve školopovinné deti - chlapci. Má čo robiť. Aj čo prať. Je rada, že si v práci vybavila normálny pracovný čas. Sedím na zemi opierajúc sa o vaňu, popíjam ďalej. Evy som sa naobzeral dosť, teraz obzerám kúpeľňu. Nijako zvláštna, klasická kúpeľna v paneláku. Známy obklad ktorý som už x krát niekde videl. Rovnako ako ten botník na chodbe oproti zrkadlu. Aj to zrkadlo som už… do piče Fero! Ty si ale nevšímavý kokot! Jasné že si to videl… Ten obklad, aj botník, aj ten rám zrkadla! Je na každej druhej fotke Evelyn1753 keď tie svoje prsia fotí v zrkadle a nie na posteli. Mozog mi začne porovnávať obrázky vryté do pamäti s tým čo moje oči práve vidia. To snáď nie je pravda. Keby som tak mohol skontrolovať spálňu, či tam je to čalúnené čelo postele… “Hotovo?” preruší mozog Eva pozerajúc na mňa. Pozerám na ňu ako Procházka na redaktorku, keď ho pýta, či rokoval so Smerom. Očami ukáže na tanier z hadičkou z ktorej netečie voda. Aha, práčka, filter, tanier, voda. Na to som tu. Sukám niečo zo seba.. “ahm mhm nieee, hej, teda ešte musím toto.. ten oný.. filter otvoriť a pozrieť dnu”. Mozog sa vracia k práci. Pohybom odtočím kryt filtru, vyleje sa z neho trochu vody s nejakým bordelom. Toto ho určite neupchalo… Pátranie po príčine pokračuje. Strčím palec dovnútra, je tam mokro, ale nič také, čo by malo brániť odtoku vody do odpadu. Zohnem ukazovák nahor, skúšam nahmatať vnútro hadice. Niečo tam je. Kus nejakého kovu. Bohovská situácia. Ja tu prstujem práčku, hľadám bod G vo filtri, a nado mnou stojí moja suseda. Tá, nad ktorej fotkami som za posledný rok vystriekal za vedro semena. Tu stála, pred týmto zrkadlom, s kolíkom v zadku! Tu si nonšalantne zakrývala tie prsia rukou. Tu si stláčala tie bradavky, z ktorých tieklo mlieko keď ešte kojila. To nevymyslíš… Vylovil som eurovú mincu z hadice. Keď ma vyhodia z roboty, pôjdem sa učiť za gynekológa. Problém jasný. Ta eurokurva dosadla na plastový tŕň hadice a upchala prívod do filtra. Pasuje tam ako riť na šerbeľ. Ako päsť na oko. Ako Evine ruky na jej prsiach. Ako ruka na jej pičke zakrývajúce ochlpenie. Pasovala na ten otvor ako to negližé na jej postavu z albumu “Trocha erotiky”. Povytieram podlahu, zložím filter späť, zavriem kryt a zahlásím splnenie úlohy. Odovzdám nález majiteľke, pri tom na ňu pozerám ako na zjavenie. Môj výraz vyoranej myši neregistruje, teraz ju zaujíma práčka. Po trojsekundovom brainstormingu navolíme program odstredenie. Ja by som sa tiež najradšej odstredil, keďže som ráno nestihol. Alebo keby ma tak niekto vyžmýkal.. Niekam zmizla, rukami sa opieram o umývadlo a pozerám na seba v zrkadle. Predýchavam situáciu. Prichádza s tretím trojdecákom a pripíja “Tak na to, aby to fungovalo!”. Trochu sa jej lesknú oči a aj sa bezdôvodne usmieva. Koľko litrový má ten demižón? Veď budem na calle ako tá mokrá handra čo leží na zemi. Vyser sa na call a objemové vlastnosti demižónu Fero, teraz tu máš ženu ktorú si mal za posledný rok na obrazovke častejšie ako emailového klienta. Ešte k tomu je aj normálna, nie ako tie krepľe čo si musia dofukovať pery, aby našli toho “pravého” a tvária sa dôležito prinajmenšom ako operátor jadrového reaktora. Musíš niečo urobiť, musíš niečo povedať. Ale čo? Videl som tvoju pičku na nete a rád sa nad ňou robím? Som rád že konečne vidím aj tvoju hlavu? Kde si kúpila ten análny kolík? Nebolí to? #celézle.. Práčka napĺňa bubon vodou, Eva sa zapozerá na mňa. Na moju tvár bez výrazu. Síce je z toľkého vína veselá, ale úsmev jej zmizne sa a pýta sa, či sa niečo deje. Naberám odvahu, teraz alebo nikdy… nemám nič pripravené. Cítim ako sa červenám a počujem sa ako vravím: “Evi, počuj.. taká vec..    ja Ťa asi poznám z amatérov…”