Manfred

:)
Manfred, jedináčik s početnými fóbiami, vegetarián a ochranca prírody. Už ako malý chlapec vedel triediť odpad, chránil prírodu. Napriek zdravému životnému štýlu mal časté astmatické záchvaty. Snažil sa ich zmierniť dýchaním do papierového vrecka.
V 40 rokoch bol stále panicom. Jeho fóbie mu bránili vo všetkom. Nenávidel kľučky, toalety, nákupné košíky a ani rozhovor s cudzími ľuďmi.
Nevedel si predstaviť dotknúť sa ženy. Až kým sa mu raz neprisnil realistický sen so svojou terapeutkou, ktorú navštevoval vždy prvý utorok v mesiaci....V práci sa pozrel na svoj stolný kalendár a uvidel s červeným zapísané písmenká SUD, čo znamenalo sedenie u doktorky, Zámerne písal skratky, aby ho kolegovia ani náhodou nemohli prekuknúť. Pomyslel si, že za necelých 5 hodín bude už tam. Pocítil miernu nervozitu, ktorú si snažil zmierniť rytmickým stláčaním inteligentnej plastelíny. Tesne pred odchodom si umyl zuby, a učesal. Pozrel sa na seba v zrkadle a usmial sa tak, ako to mal nacvičovať doma. Vždy dostal nejakú úlohu, podľa neho zbytočnú, ale podľa doktorky dôležitú.
Dostavil sa presne. Dochvíľnosť bral veľmi vážne. Už v čakárni cítil jej parfém. Bola to vôňa provokatívna. Keď sedel v jej tesnej blízkosti, tá vôňa sa mu dostala až pod kožu. Nenápadne roztiahol nozdry, aby ju mohol nasávať hlboko do pľúc. Nikdy ho nedráždila.
Doktorka sedela v hlbokom bielom kresle, v tmavomodrej sukni a blúzke. Aj lodičky mala modré. Vlasy mala zopnuté. Nosila decentné okuliare. Všetko si fotograficky ukladal do mozgu.
Keď po nej znovu prebehol očami si všimol malý detail. Horný gombík na blúzke zostal rozopnutý a on uvidel kúsok nádhernej fialovej čipky. Bola to podprsenka. Tá farba bola natoľko magická, že ho vzrušila. Asi sa príliš zadíval, lebo spozornel na opakované slová doktorky : Manfred, je vám zle? Manfred, počujete ma? Iba prikývol a snažil sa koncentrovane dívať na ňu.
Lenže mozog si šiel vlastnou cestou a znovu videl iba ten kúsok čipky. A ruka pani doktorky pomaličky začala rozopínať ďalší a ďalší gombík.
Blúzka skĺzla na zem, za ňou sukňa.
Videl ako sa ženské telo postaví a pomalými krokmi ide k nemu.
Ona sa zastavila tesne pred ním a rukou si pritiahla jeho hlavu k svojmu lonu. On sa celý iba triasol, opatrne sa dotkol jej stehien a vdychoval jej vôňu.
Jeho úd sa za sekundu postavil. Pravou rukou si stiahol zips a nešikovne si ho vyslobodil. Žena sa predklonila a rukou pár krát nahonila. Miestami to vypadalo, že Manfred ihneď exploduje.
Ale nie. Stiahol jej nohavičky, naslinil prst a začal jej masírovať klitoris, potom prešiel na pysky a znovu na klitoris. Žena si to chvíľku užívala a potom sa pomaličky spustila na tvrdý úd.
Cítil, ako ho obopína vlhká stena vagíny. Kĺzavo dosadla až ku koreňu. Zostala tak. Hojdavo z boku na bok sa ukájala.
Manfred sa neveriacky díval na svoju doktorku, ktorá mu vtedy pripomínala viac tanečnicu pri tyči. To málo, čo vedel o stykoch poznal iba z pornografických časopisov. Cítil, že naňho prichádzajú mdloby, zadržiaval dych a iba nehybne sedel.
Hryzol si spodnú peru a stále si opakoval že toto si on predstavoval úplne inak. Penetračný tanec ho pomaličky dostával k bodu, keď sa už nedá zadržať semeno.
Ten výbuch bol pre neho nepoznaný až bolestivý. Silno privrel oči a zhlboka dýchal.
Cítil, že mu z rúk a nôh odchádza sila......Manfred je vám niečo? Počujete ma? Prudko otvoril oči a chvíľku sa díval pred seba. Pani doktorka sedela pred ním vo veľkom kresle v modrej sukni a blúzke. Všetky gombíky dôkladne zapnuté.
Ale niečo mu vadilo.
Pozrel sa smerom dole a uvidel mokrý fľak vo svojom rozkroku. Pani doktorka iba konštatovala, že erektilná disfunkcia sa už asi upravuje vďaka dýchacím cvičeniam.
Nová domáca úloha bola napísať erotickú poviedku na tému doktor pacient.
Pri odchode sa Manfred iba široko usmieval, veď domáca úloha bola v podstate už vykonaná.