Bolo to jedno z tých popoludní, keď sa nákupné centrum zdá byť len kulisou. Ľudia prechádzajú okolo, svetlá sú príliš jasné a vzduch vonia kávou a niečím sladkým. Sadol som si do kaviarne len preto, aby som zabil čas. Netušil som, že niekto iný sa práve pozerá rovnakým smerom ako ja – a nie náhodou. Zbadal som ju skôr, než sa naše pohľady stretli. Sedela o pár stolov ďalej, sama, s mobilom…
Druhé stretnutie má v sebe zvláštnu mágiu. Už vieš, ako chutí prvý dotyk, ale stále netušíš, kam až môže viesť. Je v ňom očakávanie, ktoré pichá pod kožou, a spomienky, čo sa vracajú v najnevhodnejších okamihoch – v noci, v sprche, v tichu. Čakal som na ňu a cítil som, ako mi v žilách pulzuje krv. Nie netrpezlivo, ale horúco. Ako u muža, ktorý vie, že dnes nebude divákom, ale aktérom. Keď…
Celé mesiace som si myslel, že túžba je len myšlienka. Že stačí zavrieť telefón, prepnúť myseľ, vrátiť sa k povinnostiam, k známemu rytmu dní. Ale túžba si žije vlastným životom. Rastie potichu, v medzerách medzi vetami, v pauzách medzi správami, v nociach, keď vedľa mňa niekto dýcha – a predsa tam nie je. Písali sme si dlho. Príliš dlho na to, aby to bolo nevinné, a predsa nie dosť na to, aby…
