Rád by som sa pochválil. Mám nový vzťah a som v ňom nesmierne šťastný. Sme spolu už nejaký ten piatok, rozumieme si a myslím, že sme na sebe už úplne závislí🙂 Dlho som si to robil sám, za tie roky som mal celkom vymazlenú techniku. Niekedy jemne a pomaly, pustil som si k tomu nejaké video. Vyhral som sa u toho🙂 Inokedy rýchlo, ráno ešte pred odchodom do práce, len aby som to stihol, alebo večer…
(pokračovanie k môjmu predošlému blogu) Nakladala riad do myčky a deti sa spolu hrali v obývačke, pristúpil som k nej odzadu, pobozkal ju na krku, čo sa jej páčilo, pohladil som ju po bokoch, oprel o ňu svoj stoporený penis v teplákoch a rukou zašiel pod jej nohavičky k jej pišulke. Jemne ju pohladil, cítil chĺpky a vlhko. Pomaly zasunul ukazovák dnu, šlo to ľahko. Jej telom prešlo vzrušenie.…
Tuto tému sme s manželkou už nejaký čas riešili, ako doba plynula, prišlo prvé dieťa, druhé a my sme sa k tejto myšlienke znovu vrátili😉 Možno tomu prispela nuda v posteli, ale nebudem skrývať sebecký úmysel, myšlienka, ako si užíva s inými chlapmi mi robila dobre v hlave i nohaviciach🍌 Jej priorita to nikdy nebola, ale nápad sa jej po pár rozhovoroch a večeroch s vínom zapáčil. Vždy sme sa o…
U vína sa klábosí. Inak tomu nebolo ani posledne, keď som sedel s kolegyňou Urszulou, direktorkou našej polskej pobočky. Rozpovedala mi príbeh o jej prvej služobej ceste. Rok 2010. Berlín. Decadence Club, 4:30 ráno. Parafrázujem jej príbeh: Z flaše sektu Moët mi dáva piť chudá nahá blondýna v maske králika. Neprotestujem. Bradavky na jej dvojkách sú prelepené čiernou páskou. Zatrasie flašou…
Štvrtok. 14:30. Nikde nikto. Self check in. Prachy z účtu dávno strhnuté. Nie je cesta späť. Držím jej spotenú ruku. Obaja nervózne kráčame chodbou. Pomaly. Izba 113. Karta otvára dvere, vchádzame do apartmánu. Dávam jej dolu sako. Vonia. Dávam si dole sako. Sadá si a vyzúvam ju. Lodičky ma vždy brali. Jemne jej pohladím jej chodidlo v silonkách. Usmieva sa a odchádza hľadať kúpeľňu. Zatvára…
“Malý zaspal, máme hodinu” pristálo mi v Messengeri v obvyklom čase, okolo obeda. “Idem”, odpovedal som a pridal emotikon banánu🍌 Poznali sme sa roky, predstavil mi ju jej manžel, môj kamarát, s ktorým sme chodievali na fotbálek a pivo, vrámci širšej partie. Už vtedy sme si sadli 🙂 Pamätám si, ako sme sa raz lúčili, obaja v nálade, ja som jej strčil ruku pod sveter, pohladil ju po jej nahom…
Tma. Zvuk prechádzajúcej tramvaje prenikol do hotelovej izby oknom. Sára vstala a zapálila si cigu. Mohlo byť tak pol piatej. Ešte nahá, schytila fľašu a dopila víno. Položila ju na prázdny minibar. Zobudilo na to. Zapáli som si tiež. Chytil som ju za ruku, chcel som, aby sa vrátila do postele. “Poď ešte sem, takto ti to ten tvoj chlap nikdy nespraví”. Naše pocity sú ako to víno rozliate…
Táňa bola běhna. Už od základky. Zrejme to mala v génoch. Behala fakt rychle a vydržala dlho. Vyhrávala súťaže a beh ju bavil po celý život 🙃🏃🏻♀️ Na čas s ním prestala, no vrátila sa, keď opäť začala mať čas na seba. Deti väčšie, v práci pohoda, začala pravidelne behať. Každé ráno, zima/leto. Iba 5 km, stačilo. V pravidelnosti je kľúč ku šťastiu. Rozprávali sme sa o tom keď som ju stretol…
Už bola doma, manželka prišla zo služobnej cesty. Sedela, na gauči pri netflixe, rozpité červené primitivo, zapálený IQOS, v tričku na spanie a gaťkách, pod dekou. “Smiem?”, pýtam sa. “Poď.”, odpovedala. Dolievam jej víno, kľačim u nohách, masírujem chodidlá, “ako bolo?”, pokladám otázku? “Skvelo, pokračuj, chcela som na teba počkať”, odvetila. Masírujem jej lýtka, “niečo čo stojí za reč?”…
Aké príhody sa vám stávajú, keď ste na večeri so zákazníkom? “Dnes je magická Svätojánska noc, vychutnajte si zvyšok večera”, povedal po anglicky môj poľský director, nechal na stôl v hotelovej reštaurácií priniesť flašu Fínskej vodky a pobral sa taxíkom domov. Bolo pred desiatou. Ostal som pri stole sám s delegáciou od zákazníka, dve ženy, nákupkyne a ich dvaja kolegovia z oddelenia kvality.…
