Keď sa niet o čom rozprávať, tak sa dá začať o počasí. Na túto tému sa, dúfam, nikto nepoháda do krvi. Nanajvýš niekto vyhlási, že mu desaťstupňové výkyvy denných teplôt vyhovujú a okolie si bude za chrbtom ťukať do čela alebo ticho závidieť dobrú termoregulačnú schopnosť organizmu. Napriek ochladeniu som sa dnes zapotila. Chcela som odmietnuť vplyvnú osobu. Ale slušne. Odmietnuť sa…

Deti chodili na pobyty zvané škola v prírode. Potomkovia managerov automobilky sa chvastali firemnými tričkami Wolkswagen group, a to moje dieťa ukázalo na nápis na svojom tričku a povedalo: My máme viac zákazníkov .... Na bielom podklade sa skvel skromný nápis" leukemia society of america". Čaká ma Letná škola - čo je fikane maskovaný názov povinnej praxe. Zvažujem, aký nápis na tričku by…

Zase nie erotické. Chcem len spraviť "prieskum trhu" . Rada by som vedela, aké manipulácie s mobilom ste ochotní tolerovať partnerovi, kamarátke, priateľovi na stretnutí. Požadujete, aby sa venovali iba vám a vypli si zvonenie, alebo vám neprekáža, ak napríklad pri spoločnej večeri si vybavia zo šesť telefonátov či odpíšu pár esemesiek. Keď do mňa vtĺkali dvornú etiketu, mobil bola ruská…

Kráčala som rezkým krokom, ako inak, po desiatich hodinách, z práce. Rýchlo domov a hodiť do pračky, rýchlo dať mačiatkam a havinovi , rýchlo niečo k večeri ... Vtom sa mi do nosa votrela vôňa. Nie, žiadna praženica na cibuľke. Vôňa ľalií. Milujem ju. Omamaná a čistá. Ale v tom rezkom tempe som si uvedomila, že záhradku, z ktorej sa vôňa šíri, miniem o tri nadýchnutia, tri nadýchnutia , a oblak…

Práve som povedala do telefonu, že nie, zajtra nejdem na výlet. Po prvé, má byť chladno, po druhé, mal volať včera. Nepovažoval za potrebné ani sa ospravedlniť. Možno sa niekomu zdá nepodstatné nedodržať slovo. Stalo sa to tento týždeň druhýkrát. Ak sa mi stane raz, že mi nevyjde dodržať slovo, stáva sa. Vybije sa mi mobil, nemám uložené číslo, pozabudnem v návale povinností. …

Kvitnú lipy. Veľmi mám rada tú tichú podvečernú vôňu. V mojom mozgu to kvitnutie majestátnych stromov predznamenáva koniec jari. Čo sa na jar nezasadilo, čo sa na jar starostlivo nepestovalo, neujalo, to už stráca životaschopnosť, drive, čo nezakorenilo doteraz, chradne. Toľko pestovateľská vsuvka. K tým lýtkam... zapaľovali sa mi. No chála Bohu, som normálna, tešila som sa. Ako každá…

Sedím v cudzom meste pri veľkom okne s výhľadom na pol Prahy :))). No dobre teda, polovička to nebude, ale kus väčší ako celé naše mestečko, ba väčší ako celý náš okres. Dumám nad tým, ako sa ľudia menia. Zaznamenala som, že keď pred rokom by som nechala pokojne myš bez batérie a pretrápila sa, teraz som vybrala batériu z vibrátora a dala ju do myši. A pretrápim sa. Toto je len vrchol…

V opare okolo šedej kôry mozgovej sa blížim k "zasranej uličke". Premietam si mizerný pocit z dňa vyplneného prácou prevažne na cudzom blahu a začínam vnímať krásu tohto úseku nočnej cesty domov. Práve začína hájený úsek - vľavo stráži biely tiger - dobiela a guľata kvetmi ozdobená baza, liečivo voňavá, vpravo odkvitajúci tmavozelený drak - orgovánový ker... Tu sa nedá myslieť na to,…

Priznám sa, nechcela som som už napísať ani riadok. Keď som si prečítala Rozvodovú /úvahu/ tak som sa rozhodla. Prečo by sme mali mať blogy len keď sme smutní, naštvaní, ublížení či inak frustrovaní? Aby sa udržala rovnováha, tak napíšem aj, ako pekne je byť rozvedená. Po dlhšej dobe výkyvov nastala harmónia, pokoj, spokojnosť. Cesta k tomu bola strastiplná a nie som na ňu pyšná. Výsledok…

Vídala som ich kráčať vedľa seba. Po dvoch krokoch už sa chceli pozerať jeden druhému na výraz tváre. Uistiť sa, že sú spolu. Telesne vedľa seba, ale očami objímali svoje duše. Žiarilo z nich nadpozemské šťastie. On veľký, vážny, prihrbený, na ramenách ťarcha zodpovednosti za chod sveta. Ona obyčajná, smerom k nemu usmiata. Vlastne taká ako táborák. Tvár rozžiarená, zvyšok tela v chlade, odstupe…