Pozorovala som, ako im to ladí. Každý iný. Starí, mladí, farieb pleti z celej planéty, orientácie tiež neboli prekážkou, ani vyznania. Babičky so šedinami, mládenci s bradami, či pačesmi podľa najnovšej módy, dievčence radostne nadšené aj veľmi vážne. Decentní páni s šarmom aj bez neho. Spoločné mali to, čo dáva ich životu radosť - hudbu. Hľadajme, čo máme spoločné. Bude nám lepšie na svete.…
Nebola uspokojená. Na materskej sa nijako netrhala, babičky s nadšením bojovali o čas s vnúčatami a ona si užívala fakt krásnu dovolenku. No, užívala. Bola by si užívala, ale manžel mal dve práce, doma padol ako podťatá trstina a jej rafinované zvádzanie malo nulový efekt. Nuž čo, telo pýta svoje, a ak má ostať verná, je vibrátor dobré riešenie. Ale kam s ním? Malý s batolením ešte neohrozuje…
Dlho visel u nás pri vchode plagát. S kresbou žaby, a textom: Zhltni každé ráno žabu. Budeš mať istotu, že celý deň sa ti nestane nič horšieho. Mám už dlhší čas pocit, že raňajkujem žaby, a nezaberá. Vždy sa mi podarí stretnúť blbca, ktorý nevie, že ja už mám svoju žabu za sebou.
Prebral sa na divný zvuk. Dotieravý, kolísavý, bzučivý zvuk. Akoby sa približoval čmeliak. A obrovský čmeliak. Keď sa viac precitol z mrákot, zistil, že to je vysavač. Starý, hlučný, výkonný vysavač. V sobotu doobeda bežný úkaz v tisíckach domácností. Ale kurňa, prečo pred jeho dverami. Veď on spí po nočnej, vlastne už nespí, ale spať chcel, veľmi chcel, veď je unavený, nemá ľahkú prácu. …
Bol raz jeden veľmi úspešný manželský pár. Rýchlo sa uchytili každý vo svojom odbore, prešli na živnosť a začali zarábať hromady peňazí. Celá rodina sa zaradila medzi smetánku, hlavne deti si ani nepamätali, že by si niečo mohli nedopriať. Bol iný úspešný pár, o kus mladších podnikateľov, tiež si našli veľmi výnosný artikel na zbohatnutie. Keď tu manžel pre neposkytnutie pomoci umrel - zadusil…
So slnečnými dňami čakáme aj príliv energie, dobrej, jasnej, čistej energie, takej tej všeobjímajúcej lásky. Čakáme a - nič. Ľudia sa mračia, a ja teda tiež. Je mi fajn, ale akoby som chcela ešte viac, lepšie, krajšie, ... asi budem nejaká náročná. Tuším skontrolujem dokonalosť svojho tela, ako presne zapadá moje do môjho /návod od babi/... Kdeže cudzie, svoje vlastné je naj... Nikto ma nemá…
Istá akčná amatérka ma navnadila. Krásy prírody vychutnať a ešte si priniesť nošu zdravia. Nazbierala som kopu receptov, už mi chýba len ten správny medvedí cesnak. V lese sa osvedčila moja schopnosť ísť najzložitejšiou cestou a neprísť k cieľu. Trmácala som sa po chodníku, ktorý ale nebol pre tvora mojej výšky, tak ma sem tam capla nejaká halúzka. Skláňala som zrak ani nie v pokore, ale v snahe…
Aký je ten nový? - pýtam sa kamarátky, ktorá intenzívne pociťuje potrebu zahniezdiť a aj robí, čo sa dá, aby sa v jej živote vyskytol chlap, ktorý chce už sedieť po večeroch doma. A postaviť dom, zasadiť - nemusí, ale toho potomka by mal zaobstať sám... Uprela na mňa tie svoje veľké, krásne naivné oči a hovorí: Keby som poskladala zo všetkých mužov, čo som ich kedy mala, to najlepšie, nestačilo…
Otec odišiel na montáže, viezol ho kolega. Mama jej len povedala, vieš, čo robíš, nemáš ani maturitu. Ale ona bola zamilovaná, prvýkrát, a veľmi. Osudovo. Verila, že toto je prvý a jediný muž jej života. Vo svojich devätnástich už bola medzi poslednými v triede pannou. Auto im poslúžilo aj ako spálňa, a podľa toho vyzerali aj poťahy po návrate. Nie a nie odstrániť stopy z bledomodrých…
na viber! Kam? Taký kopec nepoznám. Vtáčnik, Chopok. ..Alebo žeby ma volal na nejaký tajuplný ostrov v Tichomorí? wau, super. Ale tušiac, že to nebude také jednoduché, tak som sa opýtala: to je kde? Našťastie som nepočula, čo si asi myslí, keď mi vysvetľuje, že to je aplikácia na mobile, niečo ako chat. No jasne, ďalšia finta ako zotročiť človeka. Na viber, na kávu a na stretnutie sa nechodí…
