Tak som pristúpila k revolučnému počinu. Že vraj diskrétne... nerada by som, aby sa celá pošta bavila na mojej zásielke. Už len zato, že sú tam prevažne veľmi nediskrétne ženy. Prolaps nie je príliž vtipný, a na tejto hračke je napísané, že účinkuje preventívne, je použiteľná denne, ľahko sa čistí ( prišlo mi veru smiešne, keď som si predstavila, ako si ho drhnem savom/... asi bude lepšie,…

Každý robí rád to, čo mu ide dobre, v čom má úspech a za čo je chválený. Ak muž často zožne posmech, keď to, čo predvádza, ak ženu neuspokojí, následne rieši situáciu rôzne. Buď sám seba presviedča, že je king a uverí tomu, alebo sa zdokonaľuje v tom, čo je chválené. Mužom nerozumiem, nechám, nech sa vyjadria sami. Úspech je také hnojivo, všetko lepšie rastie a pochvala povzbudí k lepším…

Skoré leto, podvečer. Stíchnuté ulice, skoro celkom vyľudnené. Piatok. Buď balia na chalupy, na prázdniny, k moru, alebo už aj odišli. Alebo posedávajú na terasách v centre, konečne po protivnom sychravom počasí vyšlo slnko. Do ticha sa ozve trilkovanie. Drobný vtáčik, a hlas, že ozvučí celú štvrť. Ani ho nie je vidieť, je nenápadný, všedný, obyčajný. Zobďaleč mu kontruje iný hlas. Oproti oblohe…

Konečne sa mi podarilo prísť domov. Cestou som pozorovala páry, a sú veru párne páry a nepárne páry. To sú také, kde je každý za jedna, sám. A párenie si zariaďuje niekde inde. Niekoľko otázok pri čítaní staníc metra mi vždy zíde na rozum. Napríklad, prečo na Palmovke nerastú palmy, v Kačerove nebehajú kačice, na námestí Mieru necítim o nič väčší pokoj a do Háje ma pošlú na červenú linku…

-zahlásil Jaryn a vkĺzol k Šahrazáde pod perinu. Bez váhania sa jal šmátrať, či aj vnútri je tak vlhko, ako vonku. Ajhľa! Radostne sa uškrnul. Veď som si aj hovoril, že to nie je samé sebou, aby pod posteľou bola mláka. Preskúmaval zdroj vlhkého tepla dôkladne, nič nedbajúc, že sa Šahrazáda zvíja ako mamba v teráriu. Po hodinke sa napla ako tetiva, zachvela ako keď vystrelí šíp z kuše, slastne…

Spomienka na posledné milovanie sa mi vybavila. Nevedela som vtedy, že už nikdy... Prežívala by som to inak? Tešila by som sa viac? Vnímala by som intenzívnejšie? Vryli by sa mi slová a dotyky, bozky a nežnosti, všetko minútu po minúte? Kto môže vedieť, že nebude viac... Keby som vedela, že zajtra ohluchnem, čo by som ešte chcela počuť? Asi slová "ľúbim ťa, som s tebou, neboj sa, ničoho sa…

Keď tak každý uvažuje, čo mu v živote chýba, zmenila som tok myšlienok a teším sa z toho, čo všetko nepotrebujem. Najsrdečnejšie som sa zasmiala pri predstave, načo by mi bol mobil, počítač a nočná lampa v pustine. Hoci bežne si bez nich ani deň neviem predstaviť. Čoby deň, ani noc. Stále máme niečo na očiach, ušiach, ... prevažne klapky, však. Takže, na pustý ostrov si zaručene nepotrebujem…

tu už písala -kapka- . Ak si človek koleduje, tak to často schytá , trebárs ako ona, vo forme utešujúcich slov, že všetci tak dopadneme... Dnes bol nádherný deň. Chystala som sa po dlhých týždňoch na stretnutie s jedinou osobou mužského rodu, s ktorou si mám čo povedať. Naozaj nie hmatom, ale slovami. Starostlivo som si vybrala oblečenie, predsa je to osoba opačného pohlavia. Z šiat mi však…

Ak si neurobíš sám/sama, môže sa stať, že to spraví niekto druhý... Lenže budeme spokojní? Budeme vďační? Oceníme, že sme zas raz nemuseli sami??? Pri náročnejšej náture nájdeme, čo by sme spravili sami lepšie, šikovnejšie, mrštnejšie, zručnejšie, vhodnejšie časom aj priestorom... ...a tak sa stane, že si tú kávu zas musí človek zaliať sám... keď už to vie najlepšie na svete.. Ja som si včera…

Mám v tom jasno. S Tebou je mi skvele. Prečo? Nemusím vyzerať dobre, nemusím sa pred stretnutím načančiť, nemusím sa báť mať obyčajné prádlo, nemusím sa stresovať, že mi nedrží účes, netreba mi maľovať ksicht na hubu, nemusím sa ani tváriť, že som dobre naladená. Máš ma rád rovnako, aj keď ma bolí hlava, keď som unavená, ubolená, všedná, smutná, rozhasená, naštvaná aj depresívna, máš ma rád keď…