.. v ruskom filme, kebyže som Marfuša rozbíjam orechy zubami a sedím za pecou. Ale pracovný deň je neúprosný. Od lekárky sa ponáhľam do práce. Keďže už nemám spoj, volám kolegovi, kde sa nachádza. " Prídem pre teba, ostaň stáť, kde si. " Tak stojím - vonku krásnych -14 °C. Troška sa vŕtam v mobile, ale je mi zima na ruky. Opäť naťahujem rukavičky a trpezlivo čakám. Päť minút, desať. z betónu…
Deň pred Silvestrom. Deti odišli, ostala som s haldami bielizne a zbytkami sviatočnej nálady. Do nastavšieho ticha po mnohých hlučných dňoch zvoní telefón. Pozriem sa, spolužiačka zo strednej, nič neobvyklé, mávame svoje dni. Dvíham: " ahoj, ako sa máš? " Miesto odpovede: " ahoj, nechceš s nami stráviť Silvestra? Bude tam aj , aj, aj .." Nuž prečo nie, pomyslela som si a súhlasila som. Ešte v…
letný deň. Po dlhej dobe spolu obnovili komunikáciu, ale nejako sa nedarila, vždy znova a znova sa objavilo nejaké jablko sváru... hmmm ... vlastne bolo len jedno. Už dávno vystriezvela z pocitu, že ide do kolien, keď jej napísal. Ani ju nerozochveli motýle z pocitu, že sa musí zhlboka nadýchnuť, kým sa zmôže na odpoveď - jemne sa klepajúcimi rukami, bubnujúcimi svoju milostnú sonátu do…
Je ráno ako každé iné. Klasicky sa mi nechce vstávať. Po treťom zazvonení vyliezam z postele. S rozježenými vlasmi a okrčenou tvárou trielim rovno do kuchyne. Beriem do ruky šálku, čo je na linke. Klasicky do nej vyžmýkam svoj ranný citrón. Zalejem vodou. Ako vždy sa citrón jemne spení. Rozospatá kráčam do izby, aby som si zapila svoje ranné lieky. Preložím nohu. Koleno nezbedne na mňa žmurkne…
ale sú len rôznorodé. Už - už som si myslela, že amíci zoslušneli, že to zďaleka nie sú tie isté tváre, ako keď som zhruba pred rokom náhle bez rozlúčenia, odišla .. ale nie!! amíci proste nesklamú.. niekto napíše.. tvoje telo je ako látka, z ktorej sa dajú šiť sny ... daľší si nádherná.. niekto chcel by som ťa... a iný.. prečo sa fotíš v prádle ty stará ..p.. tu je na miesto pískanie…
a kráčam ulicou, okolo hlavy kožušinka a v hlave tisícka myšlienok spinká .. mrzne ja túžim túliť sa s Tebou pri kytici spomienok, dívajúc sa pritom do ľudských okienok ... mrzne a túžba spaľuje moju tvár, len o kus ďalej je kalendár ... mrzne a ja túžim sa pri Tebe schúliť a zaboriť do Tvojej hrude svoj noštek ... keď budeš mi dávať sladký božtek ... kožu o kožu zohriať dotykom a…
" Idem na poštu!" zakričala som na kolegyňu a narýchlo zabuchla za sebou dvere. Bol krásny jesenný deň, doslova som sa tešila von na maličkú prechádzku. Vetrík objímal moje líca a slnečné lúče sa štekliac dotýkali mojej tváre. Užívala som si jesennú pohodu. Vtom som ho zbadala. Kráčal oproti mne svižným krokom. Na sebe mal bezpečnostnú vestu a v ruke bielu paličku. Kráčal úplne na kraji chodníka.…
Bežný pracovný deň. Zvonia telefóny, chodia zákazníci. "Bože zabudli na nás asi so žumpou," spomenula som si. Narýchlo vytáčam číslo. "Dobrý deň, asi ste na nás pozabudli. Máme nahlásenú žumpu, už to nevydrží. " Na druhej strane smiech. Bez pozdravu, príjemným mladým mužským hlasom so smiechom odpovedá:" o žumpy sme ešte činnosť nerozšírili", tu je prepravná spoločnosť." Kolegyňa sa smeje: " toto…
Otvoril dvere a vošiel do kancelárie. On: " Dobrý deň, doniesol som si toto na opravu." Ja : " Nech sa páči, poprosím meno a tel. číslo. On: " Pipiš", nasleduje jemný úškrn, evidentne čaká na reakciu. Zachovávam kamennú tvár, kolegyňa sa len uškŕňa, zakiaľ si ja v duchu hovorím : "jéminetku." Pán Pipiš je náš pravidelný zákazník, ale minule došiel neznámy a rovno zhurta. "Som Cap". " Cap???",…
toto čínske príslovie.. Múdre čínske príslovie: Ak máš dáždnik v zadku, za žiadnu cenu ho neotváraj. a myslím, že sem zapadne popri vázičkách, fľaškách, baklažánoch a iných nezmyselnostiach v zadku aj ten dáždnik :))
