čudná, vsetci nadávajú frfú, táto doba či vlastne obdobie im prekáža, cítia sa obmedzovaní.. Ja si to užívam. V poslednom čase mi nesmierne liezla tma a chlad v mojej kancelárii krkom, snivala som aspoň o jednom slnečnom lúči a ľahšom obutí ako celodenne futrované čižmičky, bez ktorých by mi nohy odmŕzali. Chcela som denné svetlo, ktore som celu zimu nevidela. Po tme do práce, potme z práce a tam…
Zjavujú sa ako čierne bodky na krásnej rozkvitnutej lúke života. Pomaly pribúdajú a hustnú. Bodka, ktorá sa kedysi zobrazila raz za čas, sa objavuje častejšie a častejsie. Zatiaľ, čo vy ešte stojíte ako steblo lamané vetrom a ešte nezlomené, bodiek pribúda. Toho už neobjimeš s tou sa už nestretneš, kobeh života sa završuje niekedy náhle, nečakane v plnom kvete, niekedy prekvapivo, až ti rozum…
a to veru mnohé ako sa tak dívam okolo seba nemajú rady? Ona tridsiatnička, šikovná, vzdelaná, schopná zarobiť peniaze nielen v hlavnom pracovnom pomerne, ale aj brigádami a vlastnými vytvormi, s vlastným bytom a autom. On päťdesiatnik nič moc, príjem tiež nič moc, bez auta, bez počítača, sociálnych kontaktov, rozvedený s dvomi dospelými deťmi. Tak sa tak nejako stretli, oťukávali dlhší čas, až…
vedľa muža môjho života. Nikto pred ním a ani po ňom ma tak nepripravil o rozum a v mojom prípade to tak aj ostane navždy. Sladko spí a vydáva do éteru chraptivé zvuky. Chvíľami prudko rozrazi vzduch, až ma jeho dych oveje a ja sa musím pousmiať. Veď ktože by bol o nás dvoch toto niekedy povedal? Ležím pokojná a krotká ako mačiatko, v duchu pradiem a rozmýšľam, aká veľká sila nás k sebe…
Alebo ako som k zadosťučineniu prišla... Neviem, čo mi vynorilo v mysli túto spomienku. V podstate je to jedno - nejakých desať rokov späť som mala kamaráta. Milý vesely muž, ktorého som učila tancovať u nich v práci v nejakej dielni. Polka, valčík-valčík polka, tango. Potreboval to rýchlo a potreboval to na svadbu, keďže chcel tromfnúť svojho brata - dvojča. Všetko sa podarilo, svadba sa…
Už dve noci objímam paplón sama, nielen svoj ale aj tvoj. Prvý raz po dvoch rokoch. Otváram svoju náruč a on mi poskytuje teplé útočište. Prevaľujem sa na veľkej manželskej posteli a mokrím vreckovky. Odvykla som sama spávať bez tvojej teplej náruče, bez nášho smiechu, bez prepletených nôh. Dival si sa na mňa vo dverách, keď som ťa vystrčila von z našej spálne." Tak ahoj, Máša," riekol si a…
Vynorila sa mi spomienka, iba pár mesiacov stará. Pripomenul mi ju článok nižšie. Stála som na autobusovej zastávke po nefrologickom vyšetrení po tom, čo som usilovne cikala celý deň do pohára, vracala som sa s výsledkami do práce. Čas na zastávke som chcela využiť a aj využila tým, že som vytiahla mobil a napísala priateľovi, výsledky sú dobré, idem do prace, môžeš pre mňa prísť ako obvykle.…
Tým viac rozmýšľam, čo po mne zostane, nemyslím po stránke materiálnej, to sú len veci, ktoré aj tak nikto nebude väčšinou potrebovať, to je to nič, ktoré sa vyhadzuje, pripadne predá. Materiálno ma nikdy až tak nezaujímalo, aj keď lepšie sa plače v limuzíne ako v autobuse😊, ale aké spomienky, aký kus mňa zostane v mojich deťoch, v ľuďoch okolo mňa. Koľko a akých vlastnosti som do nich zasadila a…
majú obyčajné ľudské slová. Je začiatok nového roka, začínajúceho dvomi dvadsiatkami, čo je údajne zosilnená intuícia, schopnost sa vcítiť, tak kiež by sme jej mali more! Ako si všetci prajeme to naj naj naj, tak som včera priala aj mojim deťom, keďže pred pár dňami odišli z rodného hniezda po chvíľach strávených spolu opäť do svojich domovov. Bolo mi dosť zle, asi nejaká viroza,skoda,ze nie…
musíš sa o to pričiniť alebo nič, čo chceme, sa samé nestane, to je asi taká pravdepodobnosť, že vyhráš prvú cenu v lotérii. Keď chceš pekne bývať, musíš študovať, naberať inšpiráciu, rozmýšľať, v mysli to budovať a neposlednom rade kupovať,, skladať puzzle, až kým dostaneš výsledný obrázok alebo ukážku kubizmu. Keď chceš kvety, musíš si ich vypestovať alebo kúpiť, keď chceš čisté šaty, musíš si…
