PIATKOVÝ VEČER – STRETNUTIE ⸻ Apartmán vonial drevom a čerstvo vyvetranou posteľnou bielizňou. Michal sa oprel o dvere, ktoré sa za ním s tlmeným klapnutím zavreli, a v tichu sa rozhliadol. Svetlo zapadajúceho slnka sa odrážalo na skle francúzskeho okna a kreslilo na stene dlhé oranžové tiene. Všetko tu pôsobilo pokojne, neutrálne, no on vedel, že to, čo čaká, bude všetko, len nie pokojné. …

Nahá, rozprestretá ako modlitba prednesená v tichu noci, stála pripútaná ku krížu. Ramená mala vyviazané doširoka, zápästia pevne držané koženými putami, ktoré nezanechávali stopy len na pokožke, ale aj v duši. Aj nohy boli spútané – členky roztiahnuté a pripevnené k spodným ramenám kríža, takže tvorila živý oltár, vystavený, pripravený, oddaný. Na bradavkách mala štipce, ktoré jemne chveli s…

Keď stíchol svet Stála pri bare, drobná a elegantná, akoby nepatrila do tohto priestoru. Jej svetlé vlasy boli stiahnuté dozadu, len zopár prameňov jemne rámovalo tvár s výraznými lícnymi kosťami a jemne hranatou sánkou, čo jej dodávalo zvláštnu prísnosť v kontraste s tichou ženskosťou. Oči mala svetlé, sústredené, no s podtónom nesmelosti – akoby sama sebe neverila, že tam stojí. Že prišla. …

V kancelárii zavládlo nezvyčajné ticho. Sedel za stolom, no každý jej pohyb mu dráždil nervy. Vzduch medzi nimi sa nabíjal, neviditeľná iskra preskočila, ako keď sa dotkneš kovu v suchom mraze. Vstala, zamkla dvere, potiahla žalúzie. Ten pohyb bol jasný. Neunikol mu ani náznak. Bez slova vstal. Podišiel k nej, priťahovaný nevyhnutnosťou toho okamihu. Zrýchlený dych, jej ruky pod jeho sakom,…