Nepozriem do wiki, myslím na dvojnohého medvedíka čistotného. Niekto sa na korisť vrhne ako hladný tiger, strhá obal a po zistení "chceš to", neváha. Iný je ale opatrný a úlovok poolizuje, ako mačka mladé, nech nesie vopred jeho DNA. Ďalší chytí ženu do zubov a odvlečie ju - do sprchy. Ťažko vedieť, čo chce zmyť. Možno nechce olizovať pleťové mlieko a parfum, možno vidí otlačky rúk iného …

Nemyslím letný čas. To je už obohraná platňa. Myslím na povery. Na to, že keď mi spadnú hodiny zo steny, znamená to smrť, hlavne, ak sa zastavia načisto. Rozbili sa na súčiastky, sklo na pidikúsky, rachot to bol, akoby padla vláda. Nakoľko nepoznám povery, našiel sa dobrák, ktorý mi oznámil, že umriem. A kruci. Už? Úvery a maloleté deti nemám, tak dajme tomu. Ale prečo? Len preto, že…

Do práce kráčam cez sídlisko. Pozor dávam,kam šliapnem, je tu rovnaký počet psov ako obyvateľov. Márne sa snažím zistiť, ako to je. Či má psa až osamelý dedeček, babička, alebo či si zaobstará psa babička, aby si mala ským pokecať, alebo dedeček, nech aspon na chvíľku vypadne na vzduch...Ktovie. Panelákové psy by asi rozprávali napínavé príbehy o starnutí, osamelosti, žiali, hľadaní porozumenia…

Dievča po tridsiatke mi hovorí /áno, staršej tetke sa ľahko zdôveruje/: -Chodíme spolu 8 mesiacov a nič.- - Ako nič?- -Nepriťahuje ma, nemali sme sex.- -No a načo ste spolu tak dlho?- -On povedal, že počká, kým to tak budem cítiť.- - Tak skúste ísť na chvíľku od seba. - - Bola som sama v Londýne, na desať dní. - - A chýbal ti? - Tu sa usmiala záhadne ako mačka keď chce skočiť po vrabcovi, či…

Ako dlho trvajú? Keď bolo kedysi priateľstvo našej krajiny /áno, aj vašej/ s obrovskou a silnou, takou s kosákom a kladivom na vlajke, bolo to na večné časy. Odkedy skončili tieto "večné" časy, zdá sa, že nič nie je isté. Rozložili sa hodnoty, a dané slová, ktoré mali platiť vždy, v dobrom aj zlom, v zdraví aj chorobe a tak ďalej, sú presne ako tie večné časy. Neplatné, ako koruny, ktoré sa…

Skúšam vymazávať konverzácie. Nazbieral sa mi dlhý zoznam, pretože som podcenila okamžité vymazávanie odkazov, na ktoré som neodpovedala ani len slovom... Všimla som si, koľkí zmenili nicky, zbadala som, koľkí zmizli celkom, niektorí sú to stále živí a zdraví napriek neutíchajúcej aktivite. Predovšetkým som si ale všimla, ako som sa za tie roky tu zmenila ja. A nemyslím práve tie štyri kilá…

Sú prostriedkom dorozumenia a aj naopak. Prostriedkom rozhádania sa. Mne ja najstrašnejšie slovo nikdy. Vyjadruje, že niečo definitívne prešlo do histórie. Pritom, ako by sa dalo vsugerovať si, NIKDY ti nebude zle, NIKDY sa nebudeš trápiť, NIKDY nebudeš trpieť... A zrazu mám pocit, že som mŕtva.

Dnes sa to tu už vybúrilo, aj vyzúrilo. Tak aj ja vylejem,čo ma trápi na túto obrovskú bútľavú vŕbu. Nedá mi pokoj myšlienka "voda tvá všude tě hledá" - Voda, to je pre Rusalku pôvod, domov, zázemie. Opustila ho kvôli láske, a vieme, ako to dopadlo. Tiež niekedy máte pocit, že vás to ťahá inde, nejaká drsná, obrovská sila sa snaží vás premiestniť, napĺňa vás nepokoj, neviete byť spokojní…

Obzvlášť je vhodné, aby človek prečítal po sebe, čo sem dáva, ale nie o tom chcem. Chcela som o trinástej komnate. To je tá, kam zavriete všetko čo nemôžete povedať ani najlepšej kamarátke, ani mamke, ani partnerovi, ani potomkom, proste, nikomu, ani tej bútľavej vŕbe, aby z nej niekto náhodou nevystrúhal hudobný nástroj a bolo by po tajomstve... Ja vlastne ani nemám trinástu komnatu. Aj tak si…

Počúvala som v posteli skvostné árie. Pravda, skvostné pre toho, kto má rád kontratenor. Páčia sa mi rôzne ľudské hlasy. Občas sa ťažko rozoznáva, či mužský, či ženský, ak nevidím pôvodcu. Pri telefonovaní sa cez hlas dostáva mnoho informácií, a možno dôveryhodnejších, než keď človek má šancu klamať telom. Niekomu počujem z tónov škrípať faloš, niekomu strach, stres, úzkosť, ľahostajnosť,…