chcela by som byť slnečný lúč, čo Ťa šteklí v tráve, či krehký motýľ,čo sadol Ti na rameno práve.... mobilom, ktorý do uška šušká, či sladká šťavnatá hruška ... vlhčiaca Tvoje pery, až sa do nej ponáraš celý i lampou svietiacou v tmavej noci... nech máme ten nádherný pocit.. že spolu kráčame týmto svetom a stretli sme sa len a len preto, aby sme jeden druhému, môj milý, náš pobyt jeden…
sú brána do tela človeka. Kŕmime nimi naše telo, aby dokázalo nosiť našu dušu. Vyjadrujeme nimi naše pocity - veď nenadarmo sa vraví, čo jedny hlúpe ústa vypustia, ani tisíc párov volov nevtiahne späť Bozkávajú milovaných... Letmá pusa na rozlúčku aj tá vášnivá, že ťa až mrazí a naskakuje husina. Ozdobené perami, mäkkými .. sladkými, dokážu pohladiť aj poraniť. Darujú úsmev okoloidúcemu…
láska, pritúľ sa ku mne a pevne ma zovri v zápästí, vpečať bozkov toľko, že sa už žiadny nikde nezmestí, a za zubami prepleť jazyky stuhou vášne, dve srdcia - čo sú nad slnko jasné, že krv nie je voda, čo v žilách nám tepe, kto nevidel by to, musel by byť riadny slepec, že ako dva póly ťahá nás k sebe, teba ku mne a mňa zas k tebe. od kedy poznám ťa, vždy tak bolo a myslím, že navždy aj…
posledné roky mám pocit, že sa stratilo všetko tajomno, že už všetko vieme, videli sme, počuli sme, čítali sme. Nový počatý život bol spojený s očakávaním toho, čo sa narodí, či chlapec či dievčatko a dozvedeli sme sa to až pri pôrode. Je to chlapec!! Je to dievčatko!! a už bolo počuť krik dieťaťa. Dnes máme sono snímky, vidíme ich my, babičky, tetušky, mladí si to vešajú na sociálne siete.…
čistá opúšťajúca aj odpúšťajúca, nádherná, vášnivá i jemná ako vánok kradne nám obom pričasto spánok, strachujúca sa, nezabúdajúca, šťastná, usmiata, chápajúca, stále živá a hlavne iná akoby človek sníval, poučujúca, nádherná i nohy podlamujúca, hašterivá i ospravedlňujúca, myšlienok aj citov roky je príval, je čas objať ťa a povedať ako si mi chýbal, pozrieť ti do očí a opäť vidieť lásku,…
konečne dorazili ... nové čerstvé voňavé ... nalievam si do dlaní, rozotriam po celej ploche dlaní... teším sa ... privoniavam ... nanášam voňavú zmes na ramená ... na prsia .... bruško .. celé telo .. kĺzavými pohybmi zapracovávam do kože, ktorá absorbuje a stáva sa prevoňanou ... hladšou ... kĺžem rukami a teším sa ... na teba ... na tvoje telo ... na vonný kúpeľ, ktorý ti poskytnem…
čím utešiť ... kde nájsť vhodné slová ... slová, ktoré nerania ... ale ani nebudú planou nádejou, pretože nádeje.. nádeje niet .... Ozvala sa predvčerom, synova kamarátka, ktorá je rokmi už aj moja kamarátka. Občas si vyjdeme samé dve von, keď príde domov navštíviť mamu. Ale teraz vola: " Budeš večer doma?" - "Budem". - "Môžem prísť? Nebudem Ťa obťažovať?" - " Prídi, nebudeš." Prišla,smutné…
dohadovali sa ako zvyčajne, také talianske manželstvo. Hádky vysvetľovanie, málo pozitívneho a pritom stačilo tak málo... ale veľká láska, oheň, vášeň. Aspoň Eva si to myslela. Už dávno mala túto otázku na jazyku. Na jednej strane ju on potrebuje potešiť drobnôstkami a na druhej strane je tu stále niečo, niečo čomu ona nerozumie a prečo ju odháňa, a tak to vyriekla. Otázku ktorá sa jej tlačila…
Chodím k nej roky. Snáď ešte bola učnica, to si už vážne nepamätám. Ako to už býva, sedím tu a vnímam jej príjemný hlas ako sa rozpráva so zákazníkom, ktorého strihá. Podchvíľou sa zasmejú, ako sme sa smiali sj my, kým mi farbila vlasy. Pán je zrejme tiež stály zákazník pýta sa ho na deti. Zakiaľ jej prsty šikovne strihajú jeho hustú šticu, so záujmom si rozprávajú čo nové. Rozmýšľam, že…
pred desiatimi rokmi určite nebol obyčajný rok !!! .. nastali v ňom tri výrazné zmeny v mojom živote ... pred desiatimi rokmi som spoznala, čo je to naozaj milovať, čo je to bdieť a spať, snívať s otvorenými očami, oddávať sa nadpozemskej vášni, čo je to pre lásku plakať a tancovať v emóciách a spontánnosti... milovať so všetkými chybami a bezo zbytku ... ale rovnako v tom čase som riešila…
